Čo sa stalo
Slovenská ekonomika si pripísala ďalší varovný signál. Podľa údajov, ktoré zverejnila agentúra Webnoviny, zamestnanosť na Slovensku klesá už piaty štvrťrok po sebe. Najvýraznejší úbytok pracujúcich zaznamenal Banskobystrický kraj, no pokles sa netýka len jedného regiónu – najviac ľudí prišlo o prácu v priemysle, ktorý bol dlhé roky chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky. Výrazný pokles pracovnej sily pocítili podľa dostupných údajov aj ďalšie odvetvia Webnoviny.
Päť po sebe idúcich štvrťrokov poklesu nie je štatistická náhoda ani krátkodobý výkyv – ide o trend, ktorý sa začal formovať už koncom minulého roka a teraz sa potvrdzuje aj v čerstvých číslach. Práve priemysel, ktorý bol dlhodobo hlavným zamestnávateľom v regiónoch ako Banská Bystrica, Trenčín či Žilina, teraz najviac doplácajúca na spomalenie dopytu a zmeny v globálnych dodávateľských reťazcoch.
Pozadie a kontext
Spomalenie zamestnanosti v priemysle nie je izolovaný jav. Súvisí s celkovým vývojom slovenskej ekonomiky, ktorá podľa nedávno zverejnených údajov o hrubom domácom produkte v druhom štvrťroku vzrástla len o 0,8 percenta – teda výrazne pomalším tempom, než na aké boli slovenské domácnosti a firmy zvyknuté v predchádzajúcich rokoch. Slabší hospodársky rast sa prirodzene premieta aj do ochoty firiem prijímať nových zamestnancov, respektíve udržiavať súčasné stavy.
Slovenský priemysel, najmä automobilový sektor a naň naviazané subdodávateľské reťazce, je tradične veľmi citlivý na vývoj v Nemecku a širšej eurozóne. Ak nemecké automobilky obmedzujú výrobu alebo reštrukturalizujú svoje závody, dôsledky sa takmer okamžite prejavia aj na Slovensku, kde sídlia výrobné závody viacerých veľkých koncernov. Netreba zabúdať ani na to, že aktuálne prebiehajúca reštrukturalizácia jedného z najväčších automobilových koncernov v Európe zahŕňa rušenie desiatok tisíc pracovných miest naprieč celým koncernom, čo môže mať v nasledujúcich mesiacoch dosah aj na slovenské pobočky a subdodávateľov.
Okrem toho na náladu firiem aj domácností vplýva aj rastúca cenová hladina. Ceny dieselu dosiahli historické maximum a svetové ceny potravín vzrástli na najvyššiu úroveň za takmer štyri roky, čo tlačí na infláciu a spotrebiteľský dopyt. Ak domácnosti míňajú viac peňazí na základné výdavky, menej im ostáva na tovary a služby, ktoré vyrába práve domáci priemysel a obchod – vzniká tak reťazová reakcia, ktorá môže zamestnanosť tlačiť ešte nižšie.
Čo to znamená pre Slovensko
Päť štvrťrokov klesajúcej zamestnanosti je signál, ktorý by nemali prehliadať ani politici, ani zamestnávatelia. Banskobystrický kraj, ktorý patrí medzi regióny s dlhodobo vyššou mierou nezamestnanosti, teraz čelí ešte väčšiemu tlaku – ak sa trend nezastaví, môže sa prehĺbiť regionálna nerovnosť medzi západným a stredným či východným Slovenskom, ktorá je už dnes citeľná.
Pre vládu to zároveň znamená komplikovanejšie vyjednávanie o rozpočte. Nižšia zamestnanosť sa premieta do nižších príjmov z odvodov a daní z príjmu, zatiaľ čo výdavky na sociálny systém, vrátane podpory v nezamestnanosti, môžu rásť. V kombinácii s pomalým rastom HDP a rastúcimi cenami tak vzniká nepríjemný mix, ktorý obmedzuje priestor pre ďalšie výdavkové sľuby, akými sú napríklad plánované daňové úľavy pre rodiny s deťmi.
Pre bežných zamestnancov, najmä v priemyselných profesiách, je situácia varovaním, že istota zamestnania sa v najbližšom období nemusí brať ako samozrejmosť. Firmy v strojárskom a automobilovom sektore budú pravdepodobne opatrnejšie pri prijímaní nových ľudí a niektoré môžu pristúpiť k ďalšiemu prepúšťaniu, ak sa dopyt v Európe nezotaví. Otázkou zostáva, či dokáže slovenská ekonomika nájsť nové motory rastu mimo tradičného priemyslu – napríklad v službách či technologických odvetviach – skôr, než sa súčasný trend prejaví na širšej sociálnej situácii v regiónoch, ktoré sú naň najviac naviazané.