Tajné stretnutie v Nemecku
Minulý týždeň sa v Nemecku uskutočnilo neverejné stretnutie vojenských veliteľov z ôsmich blízkovýchodných krajín – Izraela, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu, Kuvajtu, Kataru, Jordánska a Egypta. Zorganizoval ho šéf amerického Centrálneho velenia (CENTCOM) admirál Brad Cooper. Ako prvý o stretnutí informoval server Axios, samotné CENTCOM neskôr potvrdilo, že hostilo vysokých vojenských predstaviteľov ôsmich krajín regiónu s cieľom prediskutovať možnosti posilnenia regionálnej bezpečnostnej spolupráce. Konferenciu vopred verejne neoznámili.
Význam stretnutia nespočíva ani tak v samotnej existencii vojenských kontaktov – tie sa medzi krajinami regiónu postupne rozvíjajú už roky – ako skôr v okolnostiach, za akých sa uskutočnilo. Velitelia sa zišli v čase, keď konflikt s Iránom naďalej zaťažuje americké sily aj bezpečnosť Perzského zálivu, zatiaľ čo húsíovia rozšírili svoje pozície pozdĺž jemenského pobrežia Červeného mora. Podľa agentúry Reuters húsíovské sily počas poslednej ofenzívy obsadili prístav Mocha a ostrov Perim, čím si upevnili páku pri Báb al-Mandabe, jednom z najdôležitejších svetových námorných hrdiel Jerusalem Post.
Rijád medzi Iránom a Jeruzalemom
Tento vývoj vytvára pre Saudskú Arábiu zložité bezpečnostné prostredie. Rijád musí čeliť obnoveným raketovým a dronovým hrozbám z Jemenu, pričom narušenia v Červenom mori aj v Hormuzskom prielive komplikujú jeho energetické a námorné kalkulácie.
Stretnutie v Nemecku by sa však podľa odborníkov nemalo automaticky interpretovať ako zrod formálnej arabsko-izraelskej vojenskej aliancie. Saudský politický analytik Abdulaziz Alshaabani pre The Media Line uviedol, že stretnutie v Nemecku je síce významné, no nevidí v ňom dôkaz, že by sa Saudská Arábia posúvala k priamej vojenskej spolupráci s Izraelom. Podľa neho by prípadná spravodajská koordinácia zostala obmedzená a pragmatická, pričom Rijád sa naďalej bude spoliehať predovšetkým na vlastné bezpečnostné mechanizmy a širšie regionálne rámce.
Saudská Arábia a Izrael zdieľajú obavy z Iránu a čoraz viac aj z húsíov, no nemajú medzi sebou nadviazané diplomatické vzťahy. Operačná nevyhnutnosť môže priniesť výmenu spravodajských informácií, koordináciu pohybu síl či paralelné vojenské plánovanie bez toho, aby to vyriešilo politické prekážky, ktoré doteraz bránili formálnej normalizácii vzťahov.
Chaos bez lídra
Regionálna bezpečnostná architektúra pritom existovala už pred súčasnou krízou. V júli CENTCOM uviedlo, že Spojené štáty a regionálni partneri prevádzkujú rozsiahly aktívny systém protivzdušnej a protiraketovej obrany naprieč Blízkym východom. Velenie tiež spomenulo, že koordinačná bunka pre protivzdušnú obranu, zriadená v januári, mala zlepšiť zdieľanie informácií, varovanie pred hrozbami a reakcie na regionálne krízy. To neznamená, že by všetky krajiny zastúpené v Nemecku fungovali v rámci jedinej integrovanej velitežskej štruktúry – skôr to ukazuje, že snahy o koordináciu regionálnej obrany prebiehali už pred poslednou húsíovskou eskaláciou.
Giuseppe Dentice, analytik think-tanku Observatory on the Mediterranean, vidí súčasnú situáciu cez prizmu erodujúcej dôvery vo Washington a následného hľadania ďalších bezpečnostných možností zo strany zálivových štátov. Podľa neho momentálne panuje politický chaos, v ktorom chýba skutočné vedenie, a paradoxne aj Spojené štáty sú súčasťou tohto problému, keďže sa sťahujú takmer zo všetkého. Vlády podľa neho reagujú pragmaticky, nie ideologicky – každý koná predovšetkým vo vlastnom záujme, pričom zálivové štáty sú v rámci tohto prístupu najviac pripravené hľadať aspoň nejakú formu riešenia, skôr diplomatickou cestou než skutočným vyriešením situácie v Červenom mori či Hormuzskom prielive Jerusalem Post.
Čo to znamená pre Slovensko
Húsíovská kontrola nad Báb al-Mandabom a pokračujúce napätie okolo Hormuzského prielivu priamo ovplyvňujú globálne dodávky ropy a poistné sadzby pre lodnú dopravu, čo sa premieta aj do cien pohonných hmôt a energií v Európe vrátane Slovenska. Zároveň platí, že bez jasného amerického vedenia sa bezpečnostná situácia na Blízkom východe stáva menej predvídateľnou – a keďže ide o región, cez ktorý prechádza podstatná časť svetového obchodu s energiami, akákoľvek eskalácia sa skôr či neskôr odrazí aj na slovenskej ekonomike, závislej od dovozu ropy a plynu.