Národná banka Slovenska zverejnila výročnú hĺbkovú analýzu. Záver je jasný. Slovensko už roky nedobieha vyspelé krajiny EÚ. Produktivita práce je tu asi o štvrtinu nižšia ako priemer Únie.
Čo sa stalo
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth hovorí o blížiacom sa "zošedivení" pracovnej sily. Podiel ľudí v poslednej dekáde pracovného života rastie od roku 2000. Po roku 2020 sa tempo zrýchlilo. Vrchol príde okolo roku 2040.
"Nás to dramaticky viditeľné zošedivenie našej pracovnej sily čaká práve v nasledujúcej dekáde," uviedol Horváth.
Analýza prináša nepríjemné číslo. Najproduktívnejšie firmy na Slovensku majú priemerný vek zamestnanca okolo 42 rokov. Dáta OECD zároveň ukazujú, že schopnosť pracovať s číslami či textom s vekom klesá.
Pozadie
NBS pripomína, čo kedysi hnalo slovenskú ekonomiku vpred. Vstup do EÚ. Prílev zahraničných investícií. Lacná pracovná sila. Tieto motory už nestačia.
Starší pracovníci podľa analýzy menej často menia zamestnanie. Menej sa sťahujú za prácou. Menej podnikajú. To všetko brzdí rast produktivity.
NBS ponúka dve možné riešenia. Migráciu a automatizáciu. Ani jedno však nie je všeliek.
"Dôkazy naznačujú, že migranti nie sú systematicky zamestnávaní v povolaniach najviac vystavených demografickým tlakom," píše sa v analýze. Automatizácia má podľa NBS väčší potenciál - firmy na nedostatok ľudí reagujú nasadzovaním robotov.
Problém je aj v investíciách. Výdavky slovenského podnikateľského sektora na výskum a vývoj dosahujú len 0,6 percenta HDP. V iných krajinách je to podľa NBS okolo 1,5 percenta.
"Ak zainvestujeme do ľudí, aby mali dlhší, produktívnejší pracovný život, tak tieto čísla vieme zvrátiť," dodáva Horváth.
Čo to znamená pre Slovensko
Starnutie pracovnej sily je podľa NBS záťažou nielen pre verejné financie. Ohrozuje aj budúci ekonomický rozvoj krajiny. Bez investícií do zdravia, vzdelávania a inovácií hrozí, že priepasť voči Západu sa bude ďalej prehlbovať.