Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vo štvrtok predstavil plán na vysídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy. Podľa jeho predstavy by malo pásmo v priebehu prvého roka opustiť približne 250-tisíc obyvateľov, v nasledujúcich šiestich rokoch by sa mal počet vysťahovaných priblížiť k celej palestínskej populácii žijúcej v Gaze. Zdroj: HNonline
Čo sa stalo
Ben Gvir, ktorý je jednou z najkontroverznejších postáv izraelskej vlády, prezentoval plán ako riešenie budúcnosti Pásma Gazy po vojenskom konflikte, ktorý oblasť zásadne zdevastoval. Minister podľa dostupných informácií potvrdil, že Izrael je na podobný krok pripravený, no čaká na to, ako Spojené štáty vyriešia otázku, kam by malo presídlené obyvateľstvo smerovať. Bez jasnej odpovede na túto otázku totiž samotný plán vysťahovania zostáva len politickým vyhlásením bez praktického vykonateľného rámca. Zdroj: TERAZ.sk Svet
Čísla, ktoré minister uviedol, sú mimoriadne vysoké. Pásmo Gaza malo pred vojnou vyše dvoch miliónov obyvateľov. Ak by sa mal naplniť Ben Gvirov zámer, v priebehu necelej dekády by malo územie fakticky opustiť takmer celé pôvodné palestínske obyvateľstvo. Ide o krok, ktorý by v prípade realizácie znamenal jednu z najväčších núteného vysídlenia populácie v modernej histórii Blízkeho východu.
Pozadie a kontext
Myšlienka premiestnenia obyvateľov Gazy nie je nová – v priebehu uplynulých mesiacov sa objavovala v rôznych podobách zo strany izraelských politikov aj časti americkej administratívy, avšak doteraz nešlo o oficiálne, takto konkrétne formulovaný plán s časovým harmonogramom. Ben Gvir patrí v izraelskej vláde k najtvrdším hlasom presadzujúcim maximalistické riešenia vo vzťahu k Palestínčanom, jeho pozície opakovane vyvolávajú kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva aj časti izraelskej opozície.
Kľúčovou premennou zostáva postoj Spojených štátov. Minister sám priznal, že Izrael čaká na to, ako Washington vyrieši otázku cieľovej destinácie pre vysídlené obyvateľstvo. To naznačuje, že bez americkej súčinnosti – politickej, diplomatickej či finančnej – plán zostane v rovine deklarácie. Otázka, kam by sa malo presunúť viac ako dva milióny ľudí, pritom zostáva prakticky nezodpovedaná, keďže žiadna susedná krajina doteraz nevyjadrila ochotu prijať takéto množstvo utečencov na trvalé usadenie.
Medzinárodné právo pritom núteného premiestnenia civilného obyvateľstva z okupovaného alebo vojnou zasiahnutého územia jednoznačne kvalifikuje ako vážne porušenie humanitárneho práva. Viaceré ľudskoprávne organizácie a časť medzinárodného spoločenstva už v minulosti varovali, že podobné plány by mohli byť posudzované ako etnická čistka. Zverejnenie takéhoto konkrétneho harmonogramu zo strany člena izraelskej vlády preto pravdepodobne vyvolá ostrú reakciu zo strany OSN, arabských štátov aj európskych vlád.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré nemá priamy vplyv na dianie v regióne, má táto správa predovšetkým diplomatický a hodnotový rozmer. Slovenská zahraničná politika sa dlhodobo hlási k riešeniu blízkovýchodného konfliktu na základe medzinárodného práva a k princípu dvoch štátov. Plán, akým je ten Ben Gvirov, výrazne komplikuje akékoľvek vyhliadky na mierové usporiadanie a stavia európske diplomacie vrátane tej slovenskej pred otázku, ako sa k podobným zámerom postaviť na pôde Európskej únie a OSN.
Slovensko sa navyše v uplynulom období opakovane vyjadrovalo k humanitárnej situácii v Gaze a k potrebe medzinárodnej pomoci civilnému obyvateľstvu. Plán na masové vysídlenie by v prípade realizácie znamenal aj enormný tlak na medzinárodný humanitárny systém, do ktorého prispieva aj Slovensko prostredníctvom rozvojovej a humanitárnej pomoci. Zároveň platí, že akékoľvek zhoršenie situácie na Blízkom východe má potenciál ovplyvniť aj európsku bezpečnostnú a migračnú politiku, keďže destabilizácia regiónu môže viesť k novým migračným pohybom smerom do Európy.
Otázkou zostáva, či a ako rýchlo zaujmú k tomuto plánu jasné stanovisko kľúčoví medzinárodní hráči vrátane Spojených štátov, od ktorých postoja podľa slov samotného Ben Gvira závisí ďalší vývoj. Pre Slovensko ako člena EÚ a OSN bude dôležité sledovať, akým smerom sa bude uberať spoločná európska pozícia k tejto téme v nasledujúcich týždňoch.