Čo sa stalo
Séria incidentov v Nemecku v posledných týždňoch dostala novú dynamiku. Polícia v Mníchove zadržala dvoch podozrivých po podpaľačskom útoku na stavbu, ktorý nemecká LKA vyšetruje ako možný pokus o útok na firmu z vojenského priemyslu – zadržaní sú vypočúvaní a ich batožina je prehľadávaná Die Welt. Paralelne sa rieši prípad drona objaveného 4. augusta na letisku v Halle-Leipzig, ktorý podľa dostupných informácií nefungoval, keďže jeho spúšť zlyhala, no politický dopad incidentu bol napriek tomu výrazný Daily Sabah.
Nemecko na tento údajný pokus zareagovalo uzavretím ruských zariadení na svojom území, na čo Moskva odpovedala zrkadlovo – oznámila zatvorenie nemeckých kultúrnych centier v Rusku Times of India. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul sa k celej záležitosti vyjadril na stretnutí Weimarského trojuholníka, kde sa ministri Nemecka, Francúzska a Poľska rozprávali práve o hybridných hrozbách prichádzajúcich z Ruska. Podľa Wadephula incident na lipskom letisku ukazuje, „ako málo ruskej agresii bránia hranice“ Zdroj: Die Welt
Poľsko sa k solidarite s Nemeckom pridalo konkrétnym diplomatickým krokom – ministerstvo zahraničia si v rámci podpory svojho spojenca predvolalo ruského veľvyslanca.
Pozadie a kontext
Uvedené udalosti nie sú izolovaným javom, ale zapadajú do širšieho vzorca, na ktorý už dlhšie upozorňujú západné spravodajské služby. Rétorika z Kremľa sa navyše radikalizuje aj na najvyššej úrovni – ruské vedenie v posledných dňoch hrozilo priamymi útokmi na Berlín a vojenské fabriky, čo len prehlbuje obavy, že ide o koordinovanú stratégiu nátlaku, nie o náhodné incidenty.
Dôležitý je aj načasovací aspekt. Podobné akcie sa objavujú v období, keď sa v niekoľkých európskych krajinách blížia voľby alebo prebiehajú citlivé politické rokovania o ďalšej podpore Ukrajiny. Kombinácia sabotáží infraštruktúry a hrozieb voči kľúčovým priemyselným centrám môže mať za cieľ oslabiť dôveru verejnosti v bezpečnosť energetickej a dopravnej sústavy práve v období, keď je táto téma politicky najcitlivejšia – teda pred voľbami a na začiatku vykurovacej sezóny.
Zo strany Ruska ide o typický vzorec „odpoveď na odpoveď“ – po nemeckom kroku voči ruským zariadeniam prišla okamžitá reciprocita v podobe uzavretia kultúrnych centier. Tento mechanizmus tit-for-tat diplomacie zároveň ukazuje, že komunikačné kanály medzi Berlínom a Moskvou fungujú, no zároveň sa napätie neustále stupňuje bez zjavnej snahy o deeskaláciu.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko majú tieto udalosti hneď niekoľko rovín dôležitosti. Po prvé, ako člen NATO a EÚ, ktorý zdieľa hranicu s Ukrajinou aj širší geopolitický priestor strednej Európy, je Slovensko súčasťou toho istého bezpečnostného priestoru, v ktorom sa hybridné hrozby odohrávajú. Ak sa sabotáže a pokusy o útoky na energetickú a dopravnú infraštruktúru stanú bežnou súčasťou ruskej stratégie voči západným krajinám, nemožno vylúčiť, že podobné riziká sa v budúcnosti môžu týkať aj slovenskej infraštruktúry, vrátane energetických rozvodní či dopravných uzlov.
Po druhé, solidarita Poľska s Nemeckom formou predvolania ruského veľvyslanca ukazuje, ako môžu európske krajiny reagovať jednotne na podobné incidenty. Slovensko sa v poslednom čase v niektorých otázkach voči Rusku profiluje odlišne od väčšiny únie – napríklad sa nepridalo k jedenástim krajinám, ktoré navrhujú zrušenie práva veta v zahraničnej politike. Otázka, ako by Bratislava reagovala v prípade podobného incidentu na vlastnom území alebo u priameho spojenca, tak zostáva otvorená a bude ju treba sledovať aj v kontexte doterajšej opatrnejšej rétoriky slovenskej vlády voči Moskve.
Po tretie, eskalácia hybridných hrozieb prichádza v čase, keď Slovensko čelí aj vlastným energetickým výzvam – krajina má na začiatku vykurovacej sezóny historicky najprázdnejšie zásobníky plynu. Kombinácia nedostatočných zásob a rastúceho rizika sabotáží na energetickej infraštruktúre v okolitých krajinách vytvára prostredie zvýšenej zraniteľnosti, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť zo strany bezpečnostných zložiek aj prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry.