Predstavte si New York šesťdesiatych rokov. Mesto plné dymu z cigariet, písacích strojov klepajúcich do noci a žien, ktoré ešte stále počúvajú, že ich miesto je v kuchyni. A do toho príde mladá novinárka, ktorá sa rozhodne, že tomu tak byť nemusí. To je Gloria Steinemová – žena, ktorá v stredu zomrela vo veku 92 rokov, pokojne, obklopená rodinou a priateľmi, ako oznámila jej nadácia.
Čo sa stalo
Steinemová zomrela vo svojom dome v New York City. Jej nadácia to potvrdila v krátkom vyhlásení, v ktorom uviedla, že "zomrela pokojne" v okolí ľudí, ktorí ju milovali. Správu priniesli svetové médiá vrátane BBC a Le Monde, ktoré ju opísali ako líderku druhej vlny feminizmu a jednu z najviditeľnejších tvárí ženského hnutia šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.
Je zvláštne písať o smrti niekoho, koho ste možno nikdy nestretli, a predsa máte pocit, akoby ste o tom človeku vedeli všetko. Steinemová bola totiž jedna z tých osobností, ktoré sa stali súčasťou kolektívnej pamäte – aj keď ste nikdy nečítali jej knihy, poznali ste jej meno. Poznali ste jej okrúhle okuliare, jej pokojný, no neúprosný hlas, keď hovorila o rovnosti.
Pozadie a kontext
Steinemová sa preslávila ako spoluzakladateľka časopisu Ms. Magazine, prvého veľkého amerického periodika, ktoré otvorene a bez ospravedlnenia hovorilo o feministických témach. V dobe, keď boli ženské časopisy plné rád, ako variť lepšiu večeru pre manžela, Ms. Magazine písal o rozvodoch, potratoch, násilí na ženách a nerovnakých platoch. Bol to šok pre konzervatívnu Ameriku – a presne to bolo jeho poslanie.
Jej cesta k aktivizmu nebola priamočiara. Predtým, než sa stala symbolom hnutia, pracovala ako novinárka a preslávila sa najmä investigatívnou reportážou, v ktorej sa infiltrovala ako tanečnica do klubu Playboy, aby odhalila podmienky, v akých tam ženy pracovali. Bol to typický Steinemovej štýl – nehovoriť len o probléme, ale ísť sa naň pozrieť zblízka, na vlastnej koži.
Počas nasledujúcich desaťročí sa stala jednou z najcitovanejších osobností amerického verejného života. Jej výroky, akým bolo napríklad slávne prirovnanie, že žena bez muža je ako ryba bez bicykla, prekročili hranice USA a stali sa súčasťou globálneho feministického slovníka. Nebola to len teoretička – cestovala, prednášala, zakladala organizácie, podporovala kandidátky do volieb. Feminizmus pre ňu nebol akademická disciplína, ale každodenný boj, ktorý sa odohráva v kuchyniach, na pracoviskách aj vo voľbách.
Dožila sa 92 rokov, čo znamená, že bola svedkyňou obrovského premenlivého oblúka – od čias, keď ženy v USA ešte len bojovali o legálny prístup k antikoncepcii, cez éru #MeToo, až po súčasnosť, kde sa feministické témy diskutujú v parlamentoch aj na sociálnych sieťach. Videla, ako sa jej boj mení, štiepi, niekedy aj vracia späť – a napriek tomu podľa dostupných správ zostala verná svojim presvedčeniam až do konca.
Čo to znamená pre Slovensko
Môžete sa opýtať, prečo by malo Slovensko smútiť za americkou aktivistkou, ktorú väčšina z nás nikdy osobne nestretla. Odpoveď je jednoduchá – pretože myšlienky nepoznajú hranice. Diskusie, ktoré Steinemová viedla v New Yorku sedemdesiatych rokov, sa o pár desaťročí neskôr preniesli aj k nám – o rovnakom plate za rovnakú prácu, o domácom násilí, o práve žien rozhodovať o vlastnom tele.
Je zaujímavé, že správa o jej smrti prichádza v čase, keď sa aj na Slovensku diskutuje o téme, ktorá bola jej srdcovou záležitosťou – ochrana obetí domáceho násilia. Kým Steinemová bojovala o uznanie problému v čase, keď sa o ňom takmer nehovorilo, dnes sa podobné otázky riešia aj v našom parlamente.
Jej odkaz teda nie je len americkou historickou poznámkou. Je pripomienkou, že rovnosť sa nikdy nedosahuje sama od seba – vyžaduje si ľudí, ktorí sú ochotní hovoriť nahlas, aj keď to nie je pohodlné. A to je odkaz, ktorý platí kdekoľvek na svete, aj tu, na Slovensku.
Zdroje: BBC World, Le Monde, Times of India