Nemecko sa v nedeľu pozerá na voľby v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, ktoré môžu podľa predbežných odhadov priniesť historicky najsilnejší výsledok pre stranu Alternativa pre Nemecko (AfD). Podľa prieskumov by krajná pravica mohla vo viacerých regiónoch prekročiť hranicu 60 percent hlasov, čo by bol bezprecedentný výsledok pre stranu, ktorú nemecká spravodajská služba na spolkovej úrovni sleduje ako podozrivú z extrémizmu.
Ako píše The New York Times, voľby by mohli priniesť situáciu, v ktorej by v spolkovej krajine reálne mohla vzniknúť vláda s dominantným alebo priamym podielom AfD. To by bolo prelomom, ktorý by narušil dlhodobo platné politické tabu v Nemecku – takzvanú „Brandmauer“, teda nepísanú dohodu tradičných strán nespolupracovať s krajnou pravicou na žiadnej úrovni vlády.
Príklad, že podobný vývoj nie je len teoretický, ponúka malá obec Raguhn-Jessnitz v tej istej spolkovej krajine. Ako opisuje El País, práve tu bol pred časom zvolený vôbec prvý starosta AfD v histórii Nemecka. Miestni obyvatelia očakávajú, že strana v nadchádzajúcich voľbách získa v obci viac než 60 percent hlasov. Od zvolenia tohto starostu podpora AfD v regióne nepretržite rastie, čo naznačuje, že ide o trend, nie o izolovaný jav.
Pozadie a kontext
AfD dlhodobo profituje z nespokojnosti časti nemeckých voličov s migračnou politikou, ekonomickou stagnáciou a pocitom, že tradičné strany – kresťanskí demokrati, sociálni demokrati aj zelení – nedokážu riešiť každodenné problémy ľudí, najmä v bývalých východonemeckých spolkových krajinách. Sasko-Anhaltsko patrí, podobne ako susedné Sasko či Durínsko, medzi regióny, kde AfD tradične dosahuje nadpriemerné výsledky v porovnaní so západom krajiny.
Rast podpory AfD sa odohráva na pozadí širšieho posunu politickej mapy v Nemecku aj v celej Európe. Kresťanskí demokrati, ktorí vedú súčasnú spolkovú vládu, čelia tlaku vlastných radov, aby prehodnotili doterajšiu stratégiu úplného vylučovania spolupráce s krajnou pravicou. Zároveň sa objavujú aj legislatívne návrhy, ktoré majú reagovať na obavy voličov iným spôsobom – napríklad iniciatíva kresťanskej únie sprísniť podmienky pobytu pre cudzincov, ktorí sa dopustia útokov na ženy, LGBTQ+ osoby alebo kresťanov, ako reakcia na islamistický útok počas berlínskeho pochodu Christopher Street Day, o čom informuje Die Welt.
Podobný vzostup krajnej pravice pritom Nemecko nezažíva izolovane. Vo Francúzsku, Taliansku aj inde v Európe naberajú na sile strany, ktoré spochybňujú zavedený politický konsenzus – napríklad taliansky exgenerál Roberto Vannacci so svojou novou stranou Futuro Nazionale, ktorá v prieskumoch predbieha koaličných partnerov premiérky Meloniovej.
Čo to znamená pre Slovensko
Vývoj v Nemecku má pre Slovensko viacero rovín významu. Po prvé, Nemecko je najväčším obchodným partnerom slovenskej ekonomiky a politická nestabilita či posun k radikálnejšej politike v najväčšej spolkovej krajine EÚ môže ovplyvniť aj smerovanie hospodárskej a migračnej politiky, ktorá sa priamo dotýka Slovenska – napríklad cez automobilový priemysel, kde je slovenská ekonomika úzko previazaná s nemeckými koncernami.
Po druhé, prelomenie tabu spolupráce s krajnou pravicou v Nemecku by mohlo posilniť argumentačnú líniu podobných politických síl aj v ostatných krajinách strednej Európy vrátane Slovenska, kde sa téma spolupráce s radikálnejšími zoskupeniami tiež pravidelne otvára. Slovenskí politickí pozorovatelia budú preto výsledky z Saska-Anhaltska sledovať nielen ako nemeckú vnútropolitickú udalosť, ale aj ako indikátor toho, kam sa posúva politická nálada v strednej Európe ako celku.
Po tretie, prípadná zmena kurzu Nemecka v otázkach migrácie a bezpečnostnej politiky by sa mohla premietnuť aj do diskusií na úrovni Európskej únie, kde Slovensko dlhodobo presadzuje reštriktívnejší prístup k migrácii. Posilnenie podobných hlasov v Berlíne by teda mohlo zmeniť aj rovnováhu síl pri vyjednávaní európskej migračnej politiky, ktorá sa priamo týka aj slovenských záujmov.