Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa počas víkendu opäť vyostrilo. Americká armáda oznámila odvetnú operáciu zameranú na tri iránske ropné tankery, pričom zverejnila aj video potápajúceho sa tankera MT Kylo, ktorý mala zasiahnuť americká vojenská akcia v Ománskom zálive. Krátko na to iránske Revolučné gardy oznámili, že zaútočili na americké bezpilotné plavidlo, ktoré sa podľa nich pokúsilo vstúpiť do Hormuzského prielivu. Ide o ďalší v rade vzájomných úderov, ktoré nasledovali po predchádzajúcej eskalácii z minulého týždňa.
Die Welt uvádza, že americké velenie Centcom potvrdilo potopenie iránskeho tankera priamo v Ománskom zálive. Podľa Politico Europe šlo o cielenú odvetnú akciu, ktorá mala byť reakciou na predchádzajúce iránske aktivity v regióne. Irán následne cez svoje Revolučné gardy oznámil útok na americké bezposádkové plavidlo, čo potvrdzuje aj správa HNonline.
Pozadie eskalácie
Hormuzský prieliv patrí medzi najvýznamnejšie a najzraniteľnejšie body svetového obchodu s ropou – prechádza cez neho približne pätina celosvetovej produkcie tejto suroviny. Akékoľvek napätie v tejto oblasti preto automaticky vyvoláva obavy na komoditných trhoch. Vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom sa zhoršujú už dlhší čas, pričom posledné dni priniesli sériu vzájomných vojenských akcií – od úderov na tankery cez odvetné operácie iránskych gárd až po hlásenia o ďalších incidentoch na mori. Súčasťou tejto vlny násilia bol aj výbuch cisterny s palivom na západe Iránu, pri ktorom zahynulo jedenásť ľudí, hoci táto konkrétna udalosť súvisela skôr s technickou poruchou bŕzd než priamo s vojenským konfliktom.
Konflikt medzi oboma krajinami má dlhú históriu siahajúcu až k iránskej revolúcii v roku 1979 a odvtedy prechádza obdobiami relatívneho pokoja aj prudkých eskalácií. Súčasná vlna násilia sa odohráva v čase, keď sa pozornosť medzinárodného spoločenstva sústreďuje aj na iné konflikty – predovšetkým na vojnu na Ukrajine, kde americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner práve rokujú s Vladimirom Putinom a plánujú návštevu Kyjeva. Súbežná eskalácia na dvoch geopolitických frontoch stavia americkú administratívu do zložitej pozície, keď musí venovať diplomatickú aj vojenskú kapacitu viacerým regiónom naraz.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci sa konflikt odohráva tisíce kilometrov od strednej Európy, jeho dôsledky sa Slovenska môžu dotknúť pomerne priamo. Akékoľvek dlhodobejšie narušenie plavby cez Hormuzský prieliv by mohlo viesť k rastu cien ropy a s ňou aj pohonných hmôt na celom svete. To by prišlo v citlivom momente – ceny nafty na Slovensku už teraz dosiahli historické maximum a analytici upozorňujú na rastúce inflačné riziká. Ďalší vojenský konflikt na Blízkom východe by tento tlak mohol ešte prehĺbiť.
Slovensko navyše vstupuje do vykurovacej sezóny s najprázdnejšími plynovými zásobníkmi za posledné desaťročie, čo krajinu robí zraniteľnejšou voči akýmkoľvek výkyvom na energetických trhoch. Kombinácia napätia v Perzskom zálive, pokračujúcej vojny na Ukrajine a domácich ekonomických problémov – vrátane spomaľujúceho sa HDP a klesajúcej zamestnanosti – vytvára pre slovenskú ekonomiku nepriaznivé prostredie práve v období, keď by potrebovala stabilitu.
Zároveň platí, že podobné vojenské eskalácie majú tendenciu byť sledované trhmi veľmi citlivo, a preto aj bez priameho fyzického dopadu na Európu môžu spôsobiť okamžitú reakciu cien energií. Slovenská vláda a spotrebitelia by preto mali počítať s tým, že vývoj v Perzskom zálive bude v najbližších týždňoch jedným z faktorov, ktoré budú spoluurčovať cenu energií na domácom trhu, a teda aj životné náklady bežných domácností.
Celá situácia zostáva mimoriadne nestabilná a ďalší vývoj bude závisieť od toho, či niektorá zo strán pristúpi k ďalšej deeskalácii, alebo naopak, či sa vzájomné údery budú stupňovať smerom k otvorenejšiemu konfliktu s rizikom pre celý región Blízkeho východu.