Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v nedeľu uviedol, že Moskva nevylučuje trilaterálne stretnutie prezidentov Ruska, USA a Číny. Podľa agentúry TASS však zdôraznil jednu zásadnú podmienku – skôr než sa začnú akékoľvek prípravy na takúto schôdzku, musí byť jasné, čomu sa bude venovať. TERAZ.sk Svet Táto opatrná formulácia je typická pre ruskú diplomaciu posledných mesiacov – naznačiť otvorenosť, no zároveň si nechať priestor na ústup, ak sa okolnosti nebudú vyvíjať podľa predstáv Kremľa.
Správu o možnom summite priniesla aj Aktuality.sk, ktoré ju označili za „historické stretnutie“, na ktoré Moskva otvorila dvere. Aktuality.sk Samotný Kremeľ však priznáva, že prípravy na takéto rokovanie ešte vôbec nezačali. Ide teda skôr o signál – ruská strana chce ukázať, že je pripravená rokovať na najvyššej úrovni, no bez záväzku, kedy a za akých podmienok by sa to malo stať.
Pozadie: prečo práve teraz
Správa prichádza v momente, keď sa diplomatická aktivita okolo vojny na Ukrajine výrazne zintenzívnila. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner strávili v sobotu tri hodiny na rokovaniach s Vladimirom Putinom v Moskve a následne v nedeľu dorazili do Kyjeva na svoju prvú oficiálnu návštevu Ukrajiny. CBC News Ide o novú iniciatívu administratívy Donalda Trumpa, ktorá sa snaží nájsť cestu k ukončeniu vojny viac ako štyri a pol roka po ruskej invázii.
Problém je, že podobné diplomatické misie sme už videli viackrát a doterajšie výsledky boli skromné. Komentátor britského denníka Independent v tejto súvislosti otvorene píše, že Putin nemá záujem o mier a že Trump „padá do jeho pasce“ – Rusko podľa tohto názoru využíva rokovania predovšetkým na ekonomické zisky, pričom vojensky zostáva odhodlané pokračovať v konflikte. Ak je táto interpretácia správna, potom aj zmienka o možnom trojstrannom summite s Čínou môže byť len ďalším nástrojom, ako predĺžiť rokovania bez toho, aby sa Moskva k čomukoľvek konkrétnemu zaviazala.
Zaujímavé je aj načasovanie z pohľadu vnútornej ruskej rétoriky. V rovnakých dňoch ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Nemecko z „nacizmu“ v súvislosti s obvineniami, že za pokusom o dronový útok na letisku Lipsko/Halle stálo Rusko, a označil tieto obvinenia zo strany Západu za „začiatok skutočnej vojny“. Kremeľ teda súčasne eskaluje rétoriku voči Európe a ponúka gesto zmierlivosti smerom k Washingtonu – čo naznačuje, že ruská diplomacia sa snaží rozdeľovať západných partnerov, nie budovať jednotný front rokovaní.
Čo to znamená pre Slovensko
Ak by sa trojstranný summit Rusko-USA-Čína skutočne uskutočnil, išlo by o geopoliticky výnimočnú udalosť, ktorá by mohla prekresliť rámec, v akom sa o vojne na Ukrajine rokuje – z formátu, kde je EÚ aspoň nepriamo prítomná cez podporu Kyjeva, do formátu troch veľmocí, kde by Európa vrátane Slovenska hrala len rolu pozorovateľa. Pre malú krajinu ako Slovensko, ktorá je bezprostredným susedom Ukrajiny a zároveň členom EÚ aj NATO, by to znamenalo ešte menší priamy vplyv na podmienky prípadného mierového usporiadania.
Zároveň to potvrdzuje trend, ktorý sledujeme už dlhšie – kľúčové rozhodnutia o budúcnosti vojny sa čoraz zjavnejšie presúvajú mimo bruselských inštitúcií, do priamych bilaterálnych či trilaterálnych kontaktov medzi Washingtonom, Moskvou a prípadne Pekingom. Slovenská zahraničná politika, ktorá si dlhodobo nárokuje aktívnejšiu úlohu v otázke ukončenia konfliktu, tak stojí pred otázkou, akým spôsobom sa vôbec dokáže do takto vedeného procesu zapojiť – ak sa napokon k rokovaciemu stolu posadia len tri veľmoci, priestor pre stredoeurópsky hlas sa citeľne zužuje.
Zároveň platí, že aj samotná ruská strana priznáva, že ide zatiaľ len o možnosť bez konkrétneho obsahu. Kým sa nespresní agenda takéhoto stretnutia, ťažko odhadovať, či by sa na ňom vôbec riešila ukrajinská otázka v podobe, ktorá by mala priamy dopad na bezpečnostnú situáciu v regióne strednej Európy. Isté však je, že diplomatický ruch okolo Moskvy, Kyjeva aj Washingtonu v týchto dňoch naznačuje, že sa niečo pohýna – len zatiaľ nie je jasné akým smerom.