Čo sa stalo
Iránska Revolučná garda oznámila, že jej sily zacielili v Hormuzskom prielive na tri tankery za ich „nepovolený prechod“ a súčasne udreli na tri americké námorné plavidlá v iných oblastiach regiónu. Teherán si zároveň prisvojil útok na bezpilotný námorný dron americkej armády, ktorý sa pohyboval v strategicky kľúčovej vodnej ceste. Zdroj: Le Figaro
Podľa denníka The Hindu ide o pokračovanie eskalácie, ktorá začala minulý týždeň americkými leteckými údermi. Konflikt sa nachádza v šiestom mesiaci a podľa pozorovateľov je momentálne v patovej situácii – ani jedna strana zatiaľ nedosiahla rozhodujúcu vojenskú prevahu, no obe naďalej reagujú útokmi na provokácie tej druhej.
Súčasťou americkej odpovede sú aj rizikové operácie odmínovania Hormuzského prielivu. Podľa Financial Times americkí námorní potápači, lode a roboty vykonávajú tajné nočné operácie na neutralizáciu výbušnín v tejto strategickej vodnej ceste, cez ktorú prechádza značná časť svetovej prepravy ropy.
Pozadie a kontext
Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou – prechádza cez neho podľa odhadov približne pätina globálnej spotreby ropy prepravovanej po mori. Akékoľvek napätie v tejto oblasti má bezprostredný dopad na ceny energií na celom svete, keďže investori a obchodníci s komoditami reagujú na riziko prerušenia dodávok okamžitým prehodnocovaním rizikových prémií.
Súčasný konflikt medzi USA a Iránom eskaloval z predchádzajúceho napätia okolo iránskeho jadrového programu a regionálnych sporov. Washington v uplynulých dňoch pristúpil k priamym vojenským úderom, na ktoré Teherán odpovedal sériou protiakcií vrátane útokov na tankery a americké plavidlá. Súčasťou americkej reakcie sú aj úvahy o konfiškácii iránskych tankerov na základe zákona z čias vojny so Španielskom, čo signalizuje, že Washington siaha aj po historických právnych nástrojoch, aby posilnil tlak na Teherán.
Paradoxne, práve v čase najvyššieho napätia v Hormuzskom prielive prezident Trump podľa medializovaných informácií plánuje „oveľa väčšiu“ zmenu usporiadania na Blízkom východe po vojne s Iránom. To naznačuje, že súčasná vojenská konfrontácia môže byť len prípravnou fázou pre širšie geopolitické prerozdelenie vplyvu v regióne, nie izolovaným incidentom.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je energeticky výrazne závislé od dovozu ropy a plynu, má akékoľvek narušenie dodávok cez Hormuzský prieliv priamy dopad na ceny pohonných hmôt a energií. Ceny dieselu už teraz vystúpili na historické maximum a rastú obavy z inflácie – eskalácia konfliktu na Blízkom východe tento trend môže ešte prehĺbiť, keďže neistota okolo dodávok ropy sa premieta do cien na komoditných burzách takmer okamžite.
Slovenská ekonomika navyše vstupuje do vykurovacej sezóny s najprázdnejšími plynovými zásobníkmi za posledné desaťročie, čo znamená, že krajina je v tejto situácii citlivejšia na akékoľvek výkyvy na globálnych energetických trhoch než v predchádzajúcich rokoch. Kombinácia geopolitického rizika v Hormuzskom prielive a nízkych domácich zásob plynu vytvára potenciál pre rast cien energií práve v období, keď domácnosti a firmy potrebujú najviac vykurovať a spotrebúvať elektrinu.
Slovenská ekonomika, ktorá už teraz spomaľuje – HDP v druhom štvrťroku vzrástol len o 0,8 percenta – si nemôže dovoliť ďalší šok v podobe skokového rastu cien ropy. Rovnako svetové ceny potravín vzrástli v auguste na najvyššiu úroveň od roku 2022, čo v kombinácii s drahšími energiami zvyšuje riziko, že inflačný tlak sa v nasledujúcich mesiacoch opäť zosilní, a to práve v čase, keď zamestnanosť na Slovensku klesá už piaty štvrťrok po sebe. Konflikt na druhom konci sveta sa tak môže veľmi rýchlo premietnuť do peňaženky bežného slovenského spotrebiteľa.