Čo sa stalo
Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner po rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve v nedeľu dorazili do Kyjeva, kde sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa agentúry AFP Zelenskyj po rozhovoroch vyhlásil, že územnú otázku medzi Ukrajinou a Ruskom možno vyriešiť len priamym rokovaním oboch prezidentov HNonline. Ukrajinský líder zároveň podľa Euronews pripustil, že vojna sa pravdepodobne bude ťahať minimálne do zimy, no vyjadril nádej na dosiahnutie dohody s americkými partnermi a počíta s podporou európskych spojencov, ak sa konflikt predĺži Euronews.
Ide o prvú návštevu Trumpových predstaviteľov na ukrajinskom území od jeho zvolenia prezidentom, čo Washington Post označuje za symbolicky významný krok Washington Post. Návšteva prišla len niekoľko hodín po tom, čo ruský dron zasiahol sídlo ukrajinskej tajnej služby SBU priamo v centre Kyjeva, čo naznačuje, že diplomatické úsilie zatiaľ nezastavilo bojové akcie na zemi.
Pozadie a kontext
Delegácia zložená z Witkoffa, ktorý pôsobí ako Trumpov osobitný vyslanec, a Kushnera, prezidentovho zaťa a dlhoročného poradcu, sa v priebehu jediného víkendu presunula z Moskvy priamo do Kyjeva. Táto rýchla kyvadlová diplomacia signalizuje, že americká administratíva sa snaží dosiahnuť konkrétny posun v mierovom procese ešte pred príchodom zimy, keď energetická infraštruktúra Ukrajiny čelí najväčšiemu tlaku ruských útokov.
Zelenského vyjadrenie, že o území sa dá rokovať iba medzi prezidentmi, je zásadné z niekoľkých dôvodov. Po prvé, potvrdzuje, že Kyjev odmieta akékoľvek riešenie, ktoré by bolo dohodnuté bez priamej účasti ukrajinskej hlavy štátu – teda scenár, ktorého sa ukrajinská strana dlhodobo obáva pri rokovaniach medzi Washingtonom a Moskvou. Po druhé, naznačuje, že otázka území zostáva najťažším bodom akejkoľvek budúcej dohody, keďže ide o tému, ktorá sa priamo dotýka ústavnej suverenity Ukrajiny.
Skutočnosť, že Zelenskyj otvorene hovorí o vojne ťahajúcej sa do zimy, je zároveň priznaním, že rýchle prímerie, o ktorom sa v uplynulých mesiacoch špekulovalo, sa v krátkodobom horizonte nerealizuje. Predchádzajúce správy hovorili o tom, že Moskva mala nariadiť 72-hodinovú prestávku v útokoch na Kyjev práve pred príchodom amerických vyslancov – no útok na sídlo SBU tesne pred ich príchodom tento signál výrazne oslabuje a ukazuje rozpor medzi deklarovanými gestami dobrej vôle a realitou na bojisku.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je bezprostredným susedom regiónu zasiahnutého vojnou a zároveň členom EÚ aj NATO, má vývoj v Kyjeve niekoľko rovín dôsledkov. Ak sa potvrdí scenár, že konflikt sa naozaj potiahne do zimy, znamená to pokračovanie neistoty v energetike aj v obchodných vzťahoch v strednej Európe. Slovensko dlhodobo pociťuje dôsledky vojny cez ceny energií, narušené dodávateľské reťazce aj cez utečeneckú vlnu, ktorá zaťažuje sociálny systém a regionálne samosprávy.
Zároveň Zelenského dôraz na to, že o hraniciach môžu rozhodovať len prezidenti oboch krajín, je signálom aj pre slovenskú zahraničnú politiku – akékoľvek úvahy o rýchlom „vyriešení“ konfliktu na diplomatickej úrovni bez ukrajinskej účasti sa stávajú menej pravdepodobnými. To má význam aj pre slovenskú vládu, ktorá v minulosti opakovane volala po urýchlenom ukončení bojov a hľadala priestor na sprostredkovateľskú rolu.
Ak sa vojna skutočne predĺži, bude to mať dosah aj na plánovanie slovenského rozpočtu, keďže obranné výdavky, podpora utečencov a energetická bezpečnosť zostávajú položkami, ktoré sa priamo odvíjajú od vývoja na východe. Európski partneri, ktorých podporu Zelenskyj spomenul, budú musieť v najbližších mesiacoch opäť riešiť otázku financovania vojenskej aj humanitárnej pomoci, do čoho sa v rôznej miere zapája aj Slovensko ako člen únie. Diplomatická aktivita Witkoffa a Kushnera tak zostáva sledovaným, no zatiaľ neistým krokom smerom k riešeniu, ktoré by mohlo priniesť úľavu aj krajinám v bezprostrednom susedstve konfliktu.