Alternatíva pre Nemecko (AfD) v nedeľňajších krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku dosiahla podľa prvých odhadov a exit pollov historický výsledok. Strana pod vedením miestneho kandidáta Ulricha Siegmunda získala viac ako 44 percent hlasov, čo je viac než dvojnásobok zisku druhej najsilnejšej strany. Konzervatívna CDU kancelára Friedricha Merza skončila s približne 18,4 percenta hlasov, teda výrazne pod hranicou, ktorá by jej umožnila konkurovať víťazovi volieb. Zdroj: BBC World
Ak sa výsledok potvrdí v konečnom sčítaní, pôjde o vôbec najlepší výsledok AfD v histórii akýchkoľvek krajinských volieb v Nemecku od jej založenia v roku 2013. Zároveň by to znamenalo, že Sasko-Anhaltsko by sa mohlo stať prvou spolkovou krajinou od pádu nacistického režimu, ktorej by vládla krajne pravicová strana. Podľa francúzskeho denníka Le Figaro Siegmund, tridsiatnik pochádzajúci priamo zo Saska-Anhaltska, počas svojej kampane pôsobil ako miestny „rodák“, ktorý sa dokázal prezentovať ako prijateľnejšia tvár strany, hoci sa podľa talianskeho denníka La Repubblica radikalizoval už počas pandémie covidu a dnes sa obklopuje ľuďmi s fašistickými sympatiami.
Pozadie: dôsledky pre stredové strany
Voľby v Sasku-Anhaltsku odhalili hlbšiu premenu politickej mapy v bývalom východnom Nemecku. Podľa analýz denníka Die Welt si AfD a ľavicové populistické hnutie BSW medzi sebou rozdelili takmer polovicu všetkých odovzdaných hlasov, čo naznačuje, že tradičné stredové strany strácajú u voličov dôveru a relevantnosť. Sociálnodemokratická SPD skončila s jednociferným výsledkom, čo médiá označujú za varovný signál nielen pre krajinskú, ale najmä pre spolkovú vládu v Berlíne. Analytici upozorňujú, že podobný vývoj by sa mohol opakovať aj v iných východonemeckých krajinách, kde AfD dlhodobo profituje z nespokojnosti s hospodárskou situáciou, migračnou politikou a všeobecnou nedôverou voči etablovaným stranám.
Zaujímavý je aj pohľad na vekovú štruktúru voličov. Podľa prieskumov agentúry citovaných denníkom Die Welt AfD dominovala takmer vo všetkých vekových kategóriách, pričom v dvoch skupinách získala podporu viac ako polovice voličov. Jedinou výnimkou boli voliči nad 70 rokov, kde si CDU udržala porovnateľnú podporu, zatiaľ čo medzi mladšími voličmi sa relatívne darilo aj Strane ľavice. Tento vzorec naznačuje, že AfD sa už dávno nedá označovať len za stranu staršej generácie nostalgikov, ale osloví aj mladších voličov naprieč spektrom.
Vo vnútri CDU sa po prehre ozývajú hlasy požadujúce personálne zmeny. Mladá únia v Sasku-Anhaltsku podľa Die Welt žiada rezignáciu predsedu krajinskej organizácie Svena Schulzeho, pričom túto výzvu podporila aj bývalá ministerka školstva Eva Feußner. Zelení naopak tvrdia, že napriek silnému výsledku AfD existuje v krajine demokratická väčšina odmietajúca vládu extrémistov, a vyzývajú ostatné strany na spoluprácu pri hľadaní alternatívneho riešenia. Otázkou však zostáva, či je takáto koalícia bez AfD vôbec matematicky a politicky realizovateľná, keďže líder AfD Siegmund podľa Die Welt trvá na tom, že strana by mala vládnuť samostatne, s absolútnou väčšinou.
Čo to znamená pre Slovensko
Výsledky volieb v Sasku-Anhaltsku majú význam presahujúci hranice Nemecka. Ako pripomína britský denník The Independent, bez ohľadu na to, či sa AfD napokon podarí zostaviť krajinskú vládu, jej víťazstvo predstavuje pre Nemecko zásadný politický problém a signalizuje posun nálad, ktorý môže ovplyvniť aj budúce spolkové voľby. Pre Slovensko, ktoré je s Nemeckom úzko previazané ekonomicky aj politicky, je dôležité sledovať, akým smerom sa bude uberať nemecká vnútropolitická scéna – silnejúca krajná pravica v najväčšej ekonomike Únie totiž môže ovplyvniť aj postoje Berlína k témam, ktoré sa priamo dotýkajú aj Slovenska, ako je migračná politika, energetická bezpečnosť či ďalšie smerovanie podpory Ukrajiny.
AfD je dlhodobo považovaná za stranu s prorusskými sympatiami, čo v kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine a snáh o jej diplomatické ukončenie nadobúda ďalší rozmer. Ak by sa politika s podobným zameraním presadila aj na spolkovej úrovni, mohlo by to zmeniť doterajší konsenzus západných spojencov vrátane Nemecka v otázke podpory Kyjeva. Slovenská vláda, ktorá už dnes v otázke Ukrajiny zaujíma zdržanlivejšie postoje než väčšina partnerov v EÚ, by v takom prípade mohla získať v Berlíne nečakane silnejšieho spojenca pri presadzovaní zmeny kurzu. Zároveň však rast krajnej pravice v Nemecku prináša aj riziká pre stabilitu celej Únie a jej schopnosť konať jednotne v kľúčových zahraničnopolitických otázkach, čo môže mať dôsledky aj pre malú, exportne závislú ekonomiku, akou je tá slovenská.