Voliči v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko rozhodujú v nedeľňajších voľbách o zložení krajinského parlamentu, pričom podľa dostupných prieskumov ide o hlasovanie s potenciálne historickými dôsledkami. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) má podľa predvolebných odhadov výrazný náskok pred konkurenciou a nevylučuje sa, že by mohla získať absolútnu väčšinu mandátov. Ak by sa tak stalo, krajina na východe Nemecka by dostala prvého premiéra z radov krajnej pravice od čias nacizmu.
Stranu do volieb vedie 35-ročný Ulrich Siegmund, muž, ktorý si pred vstupom do politiky privyrábal predajom osviežovačov vzduchu. Práve jeho osobnosť a rétorika sa podľa zahraničných médií stali kľúčovým faktorom, ktorý AfD priviedol na pokraj moci v regióne. The New York Times opisuje, ako sa strane darí mobilizovať voličov najmä v bývalých komunistických oblastiach východného Nemecka, kde nespokojnosť s tradičnými stranami a strach z migrácie zostávajú dlhodobo silné témy.
Podľa denníka Le Monde stavia AfD svoju kampaň predovšetkým na tvrdej protimigračnej rétorike kombinovanej s prorusky ladenými postojmi, čo jej v regióne so silnou historickou pamäťou na Sovietsky zväz očividne prináša podporu. Strana pritom v prieskumoch jednoznačne dominuje nad zvyškom politického spektra, čo by v prípade potvrdenia výsledkov znamenalo zásadný posun v nemeckej politike, keďže by šlo o prvú spolkovú krajinu ovládanú krajnou pravicou od skončenia druhej svetovej vojny.
Výsledok volieb nebude mať dôsledky iba pre samotné Sasko-Anhaltsko. Podľa nemeckých komentátorov by silný výsledok AfD zásadne ovplyvnil aj politickú scénu v Berlíne a posilnil pozíciu strany pred celoštátnymi voľbami. Nervozitu v ekonomických kruhoch potvrdzuje aj vyjadrenie šéfa energetického koncernu Siemens Energy, ktorý podľa denníka Die Welt verejne varoval pred hospodárskou politikou AfD, ktorú označil za nebezpečnú pre priemysel a energetiku krajiny. Zároveň spochybnil, či by strana s prípadnou absolútnou väčšinou dokázala zodpovedne vládnuť.
Vzostup AfD nie je izolovaným javom, ale súčasťou širšieho trendu posilňovania krajnej pravice naprieč Európou. Podobné hnutia získavajú podporu aj vo Francúzsku, Taliansku či Veľkej Británii, kde sa čoraz otvorenejšie hovorí o odklone od liberálneho konsenzu povojnovej Európy. Práve preto majú nedeľňajšie voľby v jednej z menších nemeckých spolkových krajín nadregionálny význam – ukazujú, kam sa uberá nálada voličov v krajine, ktorá je dlhodobo považovaná za motor európskej integrácie a stability.
Ako sa výsledok volieb dotkne priamo Slovenska? Nemecko je pre slovenskú ekonomiku kľúčovým obchodným partnerom a výrazná politická zmena v jednej z jeho spolkových krajín môže mať vplyv na náladu investorov aj na smerovanie nemeckej zahraničnej a energetickej politiky. Ak by AfD, ktorá je vnímaná ako proruská a skeptická voči podpore Ukrajiny, získala reálny vplyv na politiku niektorej spolkovej krajiny, mohlo by to postupne ovplyvniť aj celoeurópsky konsenzus o sankciách voči Rusku a podpore Kyjeva – teda témy, ktoré sa priamo dotýkajú aj slovenskej vlády a jej pozície v rámci Európskej únie.
Zároveň ide o varovný signál pre slovenskú politickú scénu, kde sa témy migrácie, nedôvery k tradičným stranám a kritiky Európskej únie tiež stávajú súčasťou verejnej diskusie. Vývoj v Sasku-Anhaltsku môže poslúžiť ako príklad toho, akým smerom sa môže uberať politická nálada v krajinách, kde časť voličov cíti odcudzenie od hlavného politického prúdu. Slovenskí pozorovatelia budú preto výsledky volieb sledovať nielen ako zahraničnú kuriozitu, ale aj ako možný náznak toho, čo môže prísť aj v strednej Európe v nasledujúcich rokoch.