Predstavte si, že žijete v regióne, kde vás vlastná spravodajská služba varuje pred stranou, ktorá má šancu vyhrať voľby s absolútnym náskokom. Presne to sa dnes deje v Sasku-Anhaltsku. Kým vy si možno robíte nedeľňajšiu kávu, tamojší voliči rozhodujú o niečom, čo môže zmeniť tvár celého Nemecka.
AfD, protiimigračná strana, ktorú nemecká tajná služba v tomto regióne oficiálne klasifikuje ako rasistickú extrémistickú skupinu, ide do volieb s podporou presahujúcou 40 percent. Ak sa prieskumy potvrdia, pôjde o historický moment – prvýkrát od pádu nacizmu by krajne pravicová strana mohla ovládnuť vládu na úrovni spolkovej krajiny. Znie to ako veta z učebnice dejepisu, ale deje sa to práve teraz, v roku 2026, len pár hodín letu od Bratislavy.
Čo ma na tom najviac zaráža? Že polícia sa podľa dostupných informácií pripravuje na možné nepokoje. Nie je to bežná volebná nedeľa. CBS News World píše priamo o tom, že tajná služba stranu v regióne klasifikuje ako extrémistickú – a napriek tomu, alebo možno práve preto, jej podpora rastie. Podobný obraz ponúka aj SME Svet, ktorý potvrdzuje podporu nad 40 percent.
Ak sa pýtate, ako sa k tomu Nemecko dostalo, odpoveď nie je jednoduchá. Sasko-Anhaltsko patrí k východonemeckým krajinám, kde sa už roky prejavuje kombinácia ekonomických obáv, pocitu odtrhnutosti od rozhodovania v Berlíne a nedôvery voči zavedeným stranám. AfD tam dlhodobo ťaží z týchto nálad silnejšie než kdekoľvek inde v krajine. Nejde teda o náhly zvrat, ale o vyvrcholenie trendu, ktorý pozorovatelia sledujú už roky.
Zaujímavý komentár priniesla aj Die Welt, ktorá cituje analytika s vetou, ktorá mi znie ako varovanie aj ako proroctvo zároveň: ak bude mať AfD väčšinu, určite ju využije na vládnutie. Znie to takmer banálne – veď na to strany do volieb aj idú – ale v kontexte nemeckej povojnovej histórie, kde sa politický systém desaťročia stavia proti opakovaniu minulosti, to má úplne inú váhu. Die Welt opisuje aj to, že polícia sa pripravuje na nepokoje – čo len podčiarkuje napätie, aké voľby v tomto regióne vyvolávajú.
Čo to znamená pre nás na Slovensku? Možno si poviete, že ide o vzdialenú nemeckú krajinskú politiku, ktorá sa nás priamo netýka. Ja si to nemyslím. Nemecko je náš najväčší obchodný partner, sídlia tu firmy, od ktorých závisia tisíce slovenských pracovných miest, a politická nálada v Berlíne sa v posledných rokoch prenáša aj do bruselských rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú aj nás. Ak sa krajne pravicová strana dostane k moci čo i len na úrovni jednej spolkovej krajiny, je to signál, že podobné politické prúdy, aké poznáme aj z nášho regiónu, naberajú v Európe na sile.
A je tu ešte jeden rozmer, ktorý sa ma osobne dotýka. Sledujeme, ako sa v poslednom čase mení politická mapa strednej a východnej Európy – silnejú hlasy, ktoré spochybňujú doterajší konsenzus o smerovaní k Únii, o migrácii, o podpore Ukrajiny. Sasko-Anhaltsko môže byť ďalším dielikom tejto skladačky. Ak AfD skutočne vyhrá s takým náskokom, aký ukazujú prieskumy, bude to téma, o ktorej sa bude hovoriť ešte dlho po nedeľňajšom večeri – aj u nás, aj v Bruseli, aj v Berlíne.
Zostáva sledovať, ako sa k výsledku postavia ostatné nemecké strany. Doterajšia prax bola jasná – takzvaná "cordon sanitaire", teda odmietanie spolupráce s AfD naprieč politickým spektrom. Otázka znie, či táto hrádza vydrží aj vtedy, keď strana získa historicky najsilnejší mandát v jednej z krajín. Ak nie, môže to naštartovať domino efekt, ktorý zasiahne aj spolkové voľby a berlínsku politiku ako takú.
Zatiaľ čo čakáme na oficiálne výsledky, jedno je isté – Nemecko dnes prežíva chvíľu, ktorá sa raz bude spomínať ako zlomový bod. A my, ktorí žijeme kúsok na východ od jeho hraníc, by sme mali sledovať, čo príde potom.