Osobití vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa, Steve Witkoff a Jared Kushner, v nedeľu dorazili do Kyjeva po tom, čo v sobotu večer strávili približne tri hodiny na rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve. Ide o ich vôbec prvú návštevu ukrajinského hlavného mesta v rámci obnoveného úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa agentúry ABC News mali v Kyjeve rokovať priamo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ABC News.
Stretnutie s Putinom sa uskutočnilo krátko po tom, čo Moskva podľa vlastných vyjadrení nariadila 72-hodinovú prestávku v útokoch na Kyjev práve pred príchodom amerických emisárov. Napriek tomu podľa medializovaných informácií Rusko udrelo na kyjevské letiská tesne pred plánovaným príletom Witkoffa a Kushnera, čo vyvoláva otázky o skutočnej ochote Kremľa rokovania podporiť. Financial Times uvádza, že očakávania v Kyjeve pred návštevou boli skromné Financial Times.
Napätie okolo diplomatického úsilia
Celá diplomatická iniciatíva sa odohráva v kontexte, ktorý ťažko možno nazvať upokojujúcim. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v nedeľu označil obvinenia Západu z ruskej účasti na dronovom útoku na letisko v Lipsku za „začiatok skutočnej vojny“ a nemeckého kancelára Friedricha Merza nepriamo označil za „nacistu“ a štváča Moscow Times. Táto rétorika kontrastuje s obrazom, ktorý sa Moskva snaží vytvárať prostredníctvom účasti na mierových rozhovoroch.
Súčasne sa objavujú informácie, že Moskva nevylučuje ani možnosť trojstranného stretnutia lídrov Ruska, USA a Číny – Kremeľ podľa agentúr už skôr tento mesiac naznačoval možnosť stretnutia Putina, Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Šen-čene v novembri. To by naznačovalo, že Moskva sa snaží diplomatický proces predĺžiť a rozšíriť o ďalších aktérov, čo môže byť taktika na získanie času, alebo naopak signál väčšej otvorenosti k riešeniu konfliktu na viacerých frontoch.
Pre samotnú návštevu Kyjeva je príznačné, že prichádza v momente, keď ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru pokračujú – vrátane úderu dronom na sídlo ukrajinskej tajnej služby SBU priamo v centre Kyjeva. Tento kontext vytvára dojem, že diplomatické stretnutia prebiehajú paralelne s pokračujúcim vojenským tlakom, nie namiesto neho.
Pozadie: mierový proces v tieni eskalácie
Návšteva Witkoffa a Kushnera nadväzuje na sériu doterajších pokusov americkej administratívy sprostredkovať mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. Fakt, že obaja vyslanci najprv absolvovali dlhé rokovania priamo s Putinom a až následne cestovali do ukrajinskej metropoly, naznačuje, že Washington sa snaží najprv zistiť ruské pozície, než predstaví akékoľvek návrhy ukrajinskej strane. Táto postupnosť môže vyvolávať obavy v Kyjeve, že americká administratíva by mohla tlačiť na ústupky, ktoré Ukrajina považuje za neprijateľné.
Zároveň sa v pozadí odohráva aj šírenie napätia medzi Ruskom a Nemeckom po incidente v Lipsku, kde malo ísť o dron naložený výbušninami mierený na tamojšie letisko. Berlín z útoku obvinil Moskvu, ktorá obvinenia odmietla a pohrozila novými sankciami. Táto epizóda ukazuje, že konflikt sa nezastavuje len na ukrajinskom území, ale postupne sa presúva aj do priestoru západnej Európy formou takzvaných hybridných útokov.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko má vývoj okolo mierových rokovaní priamy význam hneď z niekoľkých dôvodov. Ako členská krajina EÚ a NATO susediaca s Ukrajinou je Slovensko priamo dotknuté akýmkoľvek vývojom smerom k deeskalácii alebo naopak k prehĺbeniu konfliktu. Slovenská vláda premiéra Roberta Fica sa navyše v poslednom období opakovane dostala do sporu s väčšinou EÚ pri hlasovaní o sankciách voči Rusku, keď bola jedinou krajinou, ktorá zablokovala ich predĺženie.
Ak by sa rokovania Witkoffa a Kushnera v Moskve a Kyjeve pretavili do reálneho pokroku smerom k prímeriu, mohlo by to výrazne zmeniť aj domácu politickú debatu na Slovensku o sankčnej politike a podpore Ukrajiny. Naopak, pokračovanie ruských útokov tesne pred a počas diplomatických rozhovorov, ako aj vyostrená rétorika Lavrova, naznačujú, že k rýchlemu riešeniu je stále ďaleko – a Slovensko sa tak bude musieť aj naďalej vyrovnávať s neistotou, ktorá plynie z blízkosti aktívneho vojnového konfliktu za svojimi hranicami. Hybridné hrozby, o ktorých teraz intenzívne hovorí aj Nemecko v súvislosti s dronovými útokmi, sú navyše témou, ktorá sa priamo týka bezpečnosti celého regiónu strednej Európy vrátane Slovenska.