Lotyšská vláda oznámila zámer zaviesť clo vo výške 300 percent na dovoz obilia z Ruska a Bieloruska. Podľa premiéra Andrisa Kulbergsa je krokom reakciou na to, že cez lotyšské prístavy v poslednom období prechádza výrazne väčšie množstvo tovaru z týchto dvoch krajín, než bolo bežné v predchádzajúcich rokoch. Vláda v Rige to spája so zintenzívnením ruských útokov na ukrajinské prístavy na Čiernom mori, ktoré podľa všetkého presmerovali časť obchodných tokov smerom na sever, do baltského regiónu.
Aktuality.sk uvádza, že cieľom opatrenia je predovšetkým ochrana lotyšských prístavov a domáceho poľnohospodárskeho trhu pred prílevom lacného obilia, ktoré by mohlo destabilizovať ceny a zároveň nepriamo financovať vojnovú ekonomiku Ruska. Clo v takejto výške má v praxi znamenať, že dovoz ruského a bieloruského obilia cez Lotyšsko sa stane ekonomicky nevýhodným, čím sa má tranzit obmedziť na minimum.
Pozadie a kontext
Pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko – patria dlhodobo medzi najhlasnejších kritikov Moskvy v rámci Európskej únie a opakovane presadzujú prísnejšie sankčné opatrenia. Ich geografická poloha ich zároveň robí obzvlášť citlivými na akékoľvek zmeny v tokoch tovaru z Ruska a Bieloruska, keďže práve cez ich prístavy tradične prechádzala značná časť exportu z týchto krajín smerom na západné trhy.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa objem priameho obchodu medzi EÚ a Ruskom výrazne znížil, no obchodníci si často hľadajú alternatívne trasy a spôsoby, ako obísť sankcie alebo aspoň minimalizovať ich dopad. Útoky na ukrajinské prístavy na Čiernom mori, ktoré obmedzujú možnosti vývozu ukrajinského aj ruského obilia touto cestou, podľa lotyšskej vlády prispeli k tomu, že sa časť tohto obchodu presunula smerom k baltským prístavom, ktoré ležia bližšie k pôvodným ruským a bieloruským produkčným oblastiam.
Zavedenie extrémne vysokého cla nie je v regióne úplnou novinkou – Poľsko aj pobaltské štáty v minulosti pristúpili k podobným krokom pri iných komoditách, keď sa obávali, že cez ich územie prúdi tovar, ktorý de facto obchádza medzinárodné sankcie alebo poškodzuje domácich výrobcov. Rozdiel je v tom, že tentoraz ide o také vysoké clo, ktoré má fakticky import úplne zastaviť, nie ho len obmedziť.
Otázkou zostáva, ako na krok zareaguje Európska komisia, keďže colná politika je v kompetencii Únie ako celku a jednotlivé členské štáty majú v tejto oblasti obmedzený priestor na samostatné rozhodovanie. Lotyšsko preto bude musieť svoj postup zrejme koordinovať aj s Bruselom, prípadne argumentovať bezpečnostnými dôvodmi, ktoré môžu odôvodniť výnimočné opatrenia na národnej úrovni.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko nie je priamym účastníkom baltského obilného obchodu, no vývoj v tejto oblasti má širší význam pre celú Európsku úniu. Ak sa ukáže, že ruské a bieloruské komodity si hľadajú nové cesty na európsky trh cez severné prístavy, môže to vyvolať tlak na sprísnenie kontrolných mechanizmov aj v ďalších členských štátoch vrátane tých, ktoré s Ruskom priamo nesusedia.
Slovensko sa v uplynulom období opakovane ocitlo v centre diskusií o sankčnej politike voči Moskve, keď domáca vláda podľa kritikov brzdila prijímanie niektorých reštriktívnych opatrení na európskej úrovni. Prípad Lotyšska tak môže slúžiť ako pripomienka, že otázka obchodných tokov s Ruskom a Bieloruskom zostáva v EÚ živou témou, ktorá presahuje hranice jednotlivých krajín a dotýka sa spoločnej colnej a sankčnej politiky, na ktorej sa musí zhodnúť aj Bratislava.
Zároveň ide o signál, že baltské štáty sú ochotné pristúpiť k razantným, jednostranným krokom bez ohľadu na to, ako dlho trvá hľadanie konsenzu na úrovni celej Únie. Pre menšie členské štáty, medzi ktoré patrí aj Slovensko, to môže byť podnet na zamyslenie sa nad vlastnou pripravenosťou reagovať na podobné výzvy, ak by sa podobný problém s obchádzaním sankcií objavil aj na iných hraniciach Únie.