Čo sa stalo
Nepál začiatkom týždňa vyhlásil štátny smútok za obete záplav a zosuvov pôdy, ktoré 26. augusta zasiahli oblasť pri nepálsko-tibetskej hranici. Počet obetí medzičasom stúpol na viac ako 1350, pričom podľa poslednýchhlásení stále chýba takmer 5000 osôb, medzi nimi aj cudzí štátni príslušníci. Záchranárske tímy zatiaľ dokázali vyslobodiť vyše 13-tisíc ľudí, no samotné pátracie operácie stále pokračujú – iba nedávno sa podarilo vytiahnuť dvoch mužov, ktorí prežili deväť dní zavalení v tuneli.
Ekonomický rozmer katastrofy je rovnako alarmujúci ako ľudské straty. Podľa odhadov, na ktoré poukazuje analýza South China Morning Post, škody spôsobené záplavami dosahujú približne 2,5 miliardy dolárov. Nepálska vláda preto siaha po podpore globálneho klimatického finančného mechanizmu vytvoreného práve na zmierňovanie dôsledkov extrémnych prejavov počasia spájaných s klimatickou zmenou.
Pozadie a kontext
Himalájsky región je dlhodobo považovaný za jeden z najzraniteľnejších voči dôsledkom otepľovania planéty. Topenie ľadovcov, nepredvídateľné monzúnové dažde a nestabilné svahy vytvárajú kombináciu, ktorá pri extrémnych zrážkach vedie k masívnym zosuvom pôdy a záplavám s ničivým dopadom na infraštruktúru aj obyvateľstvo. Augustová katastrofa patrí medzi najhoršie, aké krajina v poslednom období zažila – počet obetí sa priebežne navyšuje, ako záchranári postupne prehľadávajú zasiahnuté oblasti.
Globálny klimatický fond, o ktorého pomoc sa Nepál uchádza, bol zriadený s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám vyrovnávať sa práve s podobnými udalosťami – teda so škodami, ktoré nezavinili vlastnými emisiami, no nesú ich najťažšie následky. Doteraz sa však mechanizmus stretával s kritikou pre pomalé čerpanie prostriedkov a nedostatočné financovanie zo strany bohatších štátov. Nepálsky prípad má podľa pozorovateľov ukázať, či je fond skutočne schopný reagovať v takom rozsahu, aký si vyžaduje katastrofa tejto veľkosti. Ak sa krajine nepodarí získať dostatočnú podporu, môže to spochybniť dôveryhodnosť celého systému medzinárodnej klimatickej solidarity, na ktorý sa spoliehajú aj ďalšie zraniteľné štáty, napríklad v Afrike či juhovýchodnej Ázii.
Záchranné a obnovovacie práce navyše komplikuje samotný terén – zosuvy pôdy zničili cesty a mosty, čím sa sťažuje prístup do postihnutých oblastí. Podľa dostupných informácií pri záchranných operáciách asistujú aj zahraniční experti, čo naznačuje, že rozsah škôd presahuje kapacity domácich zložiek.
Čo to znamená pre Slovensko
Na prvý pohľad ide o vzdialenú tragédiu bez priameho dopadu na Slovensko. Pri bližšom pohľade však ide o typickú ukážku toho, ako budú v nasledujúcich dekádach vyzerať dôsledky klimatickej zmeny – nie ako postupné, predvídateľné otepľovanie, ale ako náhle, extrémne udalosti s obrovskými ľudskými aj ekonomickými nákladmi. Slovensko ako členský štát Európskej únie sa cez rôzne mechanizmy podieľa na financovaní medzinárodnej klimatickej pomoci, a teda aj na fungovaní podobných fondov, o aký sa uchádza Nepál.
Otázka, či globálny systém dokáže poskytnúť dostatočnú a rýchlu pomoc krajinám zasiahnutým extrémnym počasím, sa priamo dotýka aj európskej klimatickej politiky a diskusií o tom, koľko prostriedkov by mali bohatšie štáty vyčleňovať na pomoc tým chudobnejším. Zároveň ide o pripomienku, že aj stredná Európa vrátane Slovenska čelí čoraz častejším prejavom extrémneho počasia – povodniam, suchám či prívalovým dažďom – a skúsenosti s tým, ako funguje (alebo nefunguje) medzinárodná solidarita v prípade katastrof, môžu byť v budúcnosti relevantné aj pre nás. Prípad Nepálu tak slúži ako varovný príklad toho, aké vysoké môžu byť účty za zanedbanú prevenciu a nedostatočne pripravenú infraštruktúru v čase, keď sa extrémne javy stávajú novou normou.
Záchranné práce v Nepále navyše ukazujú, že medzinárodná spolupráca a zahraniční experti sú pri katastrofách tohto rozsahu nevyhnutní – čo je poučenie, ktoré si môžu odniesť aj krajiny strednej Európy pri budovaní vlastných krízových kapacít a mechanizmov cezhraničnej pomoci.