Čo sa stalo
Britská vláda oznámila, že zakáže dovoz tovaru pochádzajúceho z izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa Washington Post ide o krok, ktorý predstavuje najväčší odklon od tradičnej britskej pozície dlhoročného spojenca Izraela Washington Post. Británia sa pritom nepohybuje osamote – k obmedzeniam obchodu s produktmi z osád sa pridáva spolu dvanásť krajín vrátane Francúzska a Kanady, ako informuje France 24 France 24.
Kroku predchádzalo zintenzívnenie násilia zo strany izraelských osadníkov voči palestínskym dedinám, ktoré medzinárodné spoločenstvo sleduje s rastúcimi obavami. Izraelský súd navyše v ten istý deň odmietol žiadosť o zastavenie ďalšej výstavby na Západnom brehu, čo signalizuje, že vnútropolitická dynamika v Izraeli smeruje opačným smerom než požiadavky zahraničných partnerov SME Svet.
Pozadie a kontext
Britská angažovanosť v otázke Izraela a Palestíny má hlboké historické korene siahajúce až k Balfourovej deklarácii z roku 1917, ktorou Británia ako mandátna mocnosť podporila vytvorenie "národného domova" pre židovský ľud v Palestíne. Práve táto historická zodpovednosť dáva podľa analytikov britským sankciám osobitnú symbolickú silu – nejde len o obchodné opatrenie, ale o politické gesto krajiny, ktorá stála pri zrode celého konfliktu.
Západný breh Jordánu je pod izraelskou okupáciou od roku 1967 a väčšina medzinárodného spoločenstva považuje osady na tomto území za nezákonné podľa medzinárodného práva. Napriek tomu izraelská vláda výstavbu osád dlhodobo podporuje a rozširuje, čo je aj dôvodom, prečo súd v Izraeli odmietol zastaviť ďalšie stavebné projekty napriek medzinárodnému tlaku.
Rozhodnutie dvanástich krajín prichádza v čase, keď sa aj ďalšie západné štáty pridávajú k podobným krokom – sankciám a obchodným obmedzeniam voči osadám sa v posledných týždňoch venovala aj širšia skupina západných spojencov. Ide o postupnú eróziu doterajšej takmer bezpodmienečnej podpory Izraela zo strany tradičných spojencov, ktorá reaguje na eskaláciu situácie na okupovaných územiach aj v Gaze.
Dôležitým prvkom je aj to, že samotné Nemecko sa v týchto dňoch sústreďuje na obranu Izraela na inom fronte – pred Medzinárodným súdnym dvorom argumentuje, že súd nemá právomoc rozhodovať o žalobe pre genocídu, ktorú podala Nikaragua v súvislosti s Gazou Al Jazeera. Táto paralelná línia ukazuje, že medzinárodná reakcia na izraelskú politiku nie je jednotná – zatiaľ čo časť krajín pristupuje k ekonomickým opatreniam, iné bránia Izrael na právnej pôde.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko nepatrí medzi dvanástku krajín, ktoré k sankciám pristúpili, čo ho stavia do pozície pozorovateľa meniacej sa európskej politiky voči Izraelu. Pre malú otvorenú ekonomiku, akou je tá slovenská, môže byť dôležité sledovať, či sa podobné opatrenia postupne nerozšíria aj na úroveň celej Európskej únie – v takom prípade by sa museli aj slovenské firmy obchodujúce s izraelským trhom prispôsobiť novým pravidlám pôvodu tovaru.
Záujem si zaslúži aj otázka, ako sa k téme postaví slovenská diplomacia. Slovenská zahraničná politika sa v poslednom období opakovane ocitala pod paľbou kritiky za zdržanlivý postoj k sankčným mechanizmom v iných kontextoch, napríklad voči Rusku. Podobný vzorec zdržanlivosti by sa mohol zopakovať aj v prípade Blízkeho východu, kde Slovensko historicky zaujíma opatrný, vyvážený postoj bez výraznejších vlastných iniciatív.
Z dlhodobejšieho hľadiska je táto téma dôležitá aj preto, že ukazuje širší trend – rozkol medzi tradičnými západnými spojencami Izraela a jeho súčasnou vládnou politikou sa prehlbuje. Ak sa tento trend potvrdí aj u ďalších členských štátov EÚ, Slovensko bude musieť zaujať jasnejšie stanovisko, či už v rámci spoločnej zahraničnej politiky Únie, alebo pri hlasovaniach v medzinárodných organizáciách. Otázka Západného brehu Jordánu sa tak z regionálneho blízkovýchodného sporu postupne stáva testom jednoty a hodnotovej konzistentnosti celého západného bloku.