Čo sa stalo
Dvanásť západných krajín, medzi nimi Veľká Británia, Francúzsko a Kanada, v utorok oznámilo zámer obmedziť obchod s tovarom z izraelských osád na Západnom brehu Jordánu. Informáciu potvrdilo vyhlásenie britskej vlády, podľa ktorého krajiny reagujú na rastúci počet útokov izraelských osadníkov na palestínske dediny. Zdroj: Pravda
Veľká Británia zašla najďalej – britský minister zahraničia Ed Miliband v parlamente oznámil zákaz dovozu tovaru z izraelských osád a zavedenie sankcií voči jednotlivcom aj podnikom, ktoré sa podieľajú na ich rozširovaní. Miliband podľa dostupných informácií obvinil izraelských osadníkov na Západnom brehu z etnickej čistky. Zdroj: The Independent
Francúzsko a ďalšie krajiny sa k britskému kroku pripojili s odôvodnením, že chcú zastaviť násilie páchané na Palestínčanoch a zabrániť ďalšiemu rozširovaniu osád, ktoré medzinárodné právo považuje za nelegálne. Zdroj: Le Figaro
Pozadie a kontext
Izraelské osady na Západnom brehu Jordánu sú dlhodobo predmetom medzinárodných sporov. Väčšina svetového spoločenstva vrátane OSN ich považuje za porušenie medzinárodného práva, keďže vznikajú na okupovanom palestínskom území. Napriek tomu sa ich počet a rozloha za posledné desaťročia neustále zväčšujú, čo sprevádza aj rastúce napätie medzi izraelskými osadníkmi a palestínskym obyvateľstvom.
Doterajšia západná politika voči osadám sa obmedzovala prevažne na verbálne odsúdenia, bez konkrétnych ekonomických opatrení. Rozhodnutie dvanástich krajín preto predstavuje kvalitatívny posun – z symbolickej kritiky k reálnym obchodným reštrikciám. Izrael reakciu označil za vážnu chybu, podobne kriticky sa vyjadrili aj Spojené štáty, ktorých veľvyslanec v Izraeli nazval sankcie iracionálnym krokom.
Tento krok prichádza v čase, keď sa medzinárodná pozornosť intenzívne sústreďuje na situáciu na Blízkom východe a keď viacero západných spojencov Izraela hľadá spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pokračujúcou expanziou osád bez toho, aby narušili strategické partnerstvo s Izraelom ako celkom. Rozdelenie postojov medzi tradičnými spojencami – Veľkou Britániou, Francúzskom a Kanadou na jednej strane a Spojenými štátmi na strane druhej – naznačuje, že transatlantická zhoda na blízkovýchodnej politike sa začína drobiť.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko síce nie je medzi signatármi tohto konkrétneho opatrenia, no rozhodnutie dvanástich krajín má potenciál ovplyvniť aj postoj Európskej únie ako celku. Ak sa k iniciatíve pripoja ďalšie členské štáty, môže sa vytvoriť tlak na jednotný európsky postoj, ktorý by sa týkal aj Slovenska ako člena EÚ.
Pre slovenských exportérov a firmy obchodujúce s Izraelom môže mať podobný vývoj praktické dôsledky, ak by sa reštriktívne opatrenia rozšírili na úroveň celej Únie. Zároveň ide o test toho, ako sa bude Slovensko v rámci spoločnej zahraničnej politiky EÚ stavať k citlivým otázkam blízkovýchodného konfliktu, kde doteraz zaujímalo skôr zdržanlivé postoje.
Situácia tiež ukazuje, že rozdiely medzi európskymi krajinami a Spojenými štátmi v otázke Izraela sa prehlbujú, čo môže v budúcnosti komplikovať aj transatlantickú koordináciu v iných oblastiach zahraničnej politiky, na ktorých má Slovensko záujem, napríklad v otázkach bezpečnosti či obchodu.