Čo sa stalo
Jemenskí húsíovia vo štvrtok obsadili prístavné mesto Mocha na pobreží Červeného mora a porazili tam jednotky uznávanej jemenskej vlády. Ide o kľúčový krok v ich postupe smerom k prielivu Báb al-Mandab, jednej z najdôležitejších námorných tepien sveta, cez ktorú prechádza podstatná časť globálneho obchodu s ropou a tovarom medzi Áziou, Afrikou a Európou. Zdroj: The New York Times
Reakcia trhov prišla takmer okamžite. Cena severomorskej ropy Brent na novembrové dodávky vyskočila o päť percent na 106,28 dolára za barel, pričom počas obchodovania sa krátkodobo dostala až nad 100 dolárov. Ide o najvyššiu úroveň od mája tohto roka. Zdroj: Le Figaro
Analytici upozorňujú, že ak by húsíovia dokázali skutočne ovládnuť samotný prieliv Báb al-Mandab, dôsledky by mohli byť ešte dramatickejšie. Táto úžina spája Červené more s Adenským zálivom a je bránou k Suezskému prieplavu – jednej z najvyužívanejších obchodných trás na svete. Kontrola nad ňou by dala iránom podporovanej milícii páku, akú doteraz nemala. Zdroj: SITA/Webnoviny
Pozadie a kontext
Húsíovia vedú občiansku vojnu proti uznávanej jemenskej vláde od roku 2014 a dlhodobo požívajú podporu Iránu. V posledných rokoch sa preslávili najmä útokmi na obchodné lode v Červenom mori, ktoré zdôvodňovali solidaritou s Palestínčanmi v pásme Gazy. Teraz sa však ich aktivita odohráva v čase, keď je celý Blízky východ v stave vysokého napätia – Spojené štáty vedú otvorený konflikt s Iránom, ktorý zahŕňa útoky na tankery aj na americké vojnové lode.
Analýza denníka The New York Times popisuje súčasnú situáciu ako bod, v ktorom majú viaceré strany – húsíovia, jemenská vláda, Irán aj Saudská Arábia – dôvody na ďalšiu eskaláciu, čo zvyšuje riziko, že sa Jemen opäť priblíži k plnohodnotnej vojne. Krajina sa tak stáva ďalším frontom širšieho regionálneho konfliktu, ktorý sa už predtým prejavil blokádou Hormuzského prielivu zo strany Iránu.
Dôležité je, že postup húsíov smerom k Báb al-Mandabu nie je izolovanou udalosťou. Odohráva sa paralelne s eskaláciou medzi Washingtonom a Teheránom, ktorá zahŕňa údery na iránske tankery, útoky na americké základne a hrozby voči lodnej doprave v regióne. Trhy tak čelia dvojitému riziku – zablokovaniu Hormuzského prielivu na jednej strane a ohrozeniu Báb al-Mandabu na strane druhej. Ide o dve úžiny, cez ktoré prechádza výrazná časť svetových dodávok ropy a plynu.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre slovenskú ekonomiku, ktorá je výrazne závislá od dovozu ropy a plynu, má rast cien na svetových trhoch priamy dopad. Vyššia cena ropy Brent sa premieta do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach, čo následne zvyšuje náklady na dopravu a logistiku naprieč celým hospodárstvom. Zdražovanie energií tak môže spomaliť už aj tak krehké oživenie priemyselnej výroby, ktorá je pre slovenskú ekonomiku kľúčová.
Situácia je o to citlivejšia, že sa odohráva súbežne so zvyšovaním úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou, ktorá reaguje na rastúcu infláciu spôsobenú práve drahšími energiami. Kombinácia drahšej ropy, drahšieho plynu a vyšších úrokových sadzieb vytvára pre domácnosti aj firmy na Slovensku nepriaznivé prostredie, v ktorom rastú náklady na bývanie, úvery aj bežnú spotrebu.
Záujem venovaný situácii v Jemene má teda pre bežného slovenského spotrebiteľa oveľa konkrétnejší rozmer, než sa na prvý pohľad zdá. Nejde len o vzdialený regionálny konflikt, ale o faktor, ktorý spolu s vojnou medzi USA a Iránom priamo ovplyvňuje to, koľko Slováci zaplatia za benzín, kúrenie či tovar dovezený spoza hraníc. Ak sa napätie v regióne bude ďalej stupňovať, dá sa očakávať, že ceny energií zostanú zvýšené dlhší čas, čo bude mať dosah aj na infláciu v eurozóne a rozhodovanie centrálnych bánk.