Čo sa stalo
Pozemná ofenzíva jemenskej milície Húsíov, podporovanej Iránom, sa dostala až k prielivu Báb al-Mandab, jednému z najdôležitejších bodov svetového obchodu. Húsíovia v uplynulých dňoch ovládli ostrov Perim aj prístav Mokka a postupujú ďalej smerom k samotnému prielivu, cez ktorý denne prechádza obrovské množstvo lodnej dopravy vrátane tankerov s ropou. Zdroj: The New York Times
Táto vojenská eskalácia má okamžitý a drastický vplyv na civilné obyvateľstvo. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo od zintenzívnenia bojov vysídlených najmenej 46-tisíc ľudí. Ešte v utorok pritom organizácia odhadovala počet vysídlených na necelých 19-tisíc – ide teda o viac než dvojnásobný nárast v priebehu len niekoľkých dní. Z postihnutých oblastí podľa dostupných informácií miznú celé dediny, keď ich obyvatelia utekajú pred bojmi medzi rebelmi a vládnymi jednotkami. Zdroj: Webnoviny
Situácia v regióne sa podľa dostupných správ výrazne zhoršuje a eskalujúci konflikt priťahuje pozornosť aj kvôli dymu, ktorý bol pozorovaný v blízkosti saudskej ropovodnej infraštruktúry. Zdroj: The Independent
Pozadie a kontext
Báb al-Mandab je úzky morský prieliv medzi Jemenom, Džibutskom a Eritreou, ktorý spája Červené more s Adenským zálivom a ďalej s Indickým oceánom. Ide o jednu z najfrekventovanejších a strategicky najcitlivejších námorných trás na svete – prechádza cez ňu značná časť globálneho obchodu vrátane ropy a plynu smerujúcich zo Perzského zálivu do Európy cez Suezský kanál. Kontrola nad touto úžinou preto znamená obrovskú geopolitickú páku.
Húsíovia, šiitská ozbrojená skupina ovládajúca veľkú časť severného Jemenu vrátane hlavného mesta Sanaa, vedú od roku 2014 vojnu proti medzinárodne uznávanej jemenskej vláde a jej spojencom vedeným Saudskou Arábiou. Skupina je dlhodobo podporovaná Iránom, čo z jemenského konfliktu robí súčasť širšieho regionálneho súperenia medzi Teheránom na jednej strane a Saudskou Arábiou, ďalšími arabskými štátmi a Spojenými štátmi na strane druhej.
Obsadenie ostrova Perim a prístavu Mokka predstavuje pre Húsíov výrazný vojenský a strategický zisk, pretože im to umožňuje priamejšie ohrozovať lodnú dopravu smerujúcu k Suezskému kanálu. Saudská Arábia podľa dostupných informácií žiadala Spojené štáty o vzdušné údery proti Húsíom, americký prezident Donald Trump však túto žiadosť odmietol. Zdroj: Webnoviny
Humanitárny rozmer konfliktu pritom často zostáva v tieni geopolitických a ekonomických analýz. Jemen je už roky považovaný za krajinu s jednou z najťažších humanitárnych kríz na svete, so státisícami ľudí odkázaných na medzinárodnú pomoc. Nová vlna bojov o strategicky kľúčové územia teraz situáciu ešte zhoršuje – ľudia utekajú z dedín bez toho, aby mali kam ísť, a organizácie ako Medzinárodná organizácia pre migráciu musia v priebehu dní prehodnocovať odhady o počte vysídlených smerom nahor.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci sa boje odohrávajú tisíce kilometrov od slovenských hraníc, ich dôsledky sa Slovenska dotýkajú viacerými spôsobmi. Prvým je ekonomický kanál – neistota okolo Báb al-Mandab a širšieho regiónu Červeného mora priamo ovplyvňuje ceny ropy a energií, ktoré sa následne premietajú do cien pohonných hmôt a vykurovania aj na Slovensku. Slovenská ekonomika, silne závislá od dovozu energetických surovín, je na podobné výkyvy citlivá.
Druhým rozmerom je bezpečnostný a migračný kontext. Zhoršujúca sa humanitárna situácia v Jemene, podobne ako v iných konfliktných regiónoch Blízkeho východu, dlhodobo prispieva k migračným tlakom smerom do Európy, hoci priama trasa z Jemenu na Slovensko nie je typická. Napriek tomu takéto krízy formujú širší kontext, v ktorom sa odohráva európska diskusia o migračnej politike.
Nakoniec, konflikt okolo jednej z najdôležitejších námorných trás sveta pripomína, aké krehké sú globálne dodávateľské reťazce, na ktorých je závislá aj slovenská exportne orientovaná ekonomika. Akékoľvek narušenie plynulosti obchodu cez Suezský kanál a priľahlé vody môže mať vplyv na dodávky tovaru aj cez slovenské prístavy a logistické trasy, hoci nepriamo. Situácia si preto zaslúži pozornosť aj mimo bezprostredného geopolitického kontextu Blízkeho východu.