Predstavte si mapu svetového obchodu ako sústavu diaľnic. Niektoré z nich sú širšie, iné užšie, ale existuje pár úsekov, cez ktoré musí prejsť takmer každý, kto chce dopraviť tovar z jedného kontinentu na druhý. Úžina Báb al-Mandab medzi Jemenom a Africkým rohom je presne takýmto hrdlom. A práve tam sa teraz odohráva niečo, čo by sa dalo pomenovať jednoducho: kto ovláda toto hrdlo, ovláda kus svetovej ekonomiky.
Čo sa stalo
Húsíjska milícia, ktorú podporuje Irán, obsadila ostrov Perim priamo v strategickej úžine Báb al-Mandab. Podľa nemeckého denníka Die Welt si tým Húsíovia zabezpečili kontrolu nad jednou z najdôležitejších svetových námorných trás Die Welt. Súčasne militanti postupujú aj na ďalších miestach v regióne a upevňujú si pozíciu pri jednej z troch najfrekventovanejších morských brán planéty, cez ktorú ročne prejde obchod v hodnote biliónov dolárov.
Dôsledky pocítili hneď na trhoch s energiami. Denník The Hindu píše, že Húsíovia prevzali kľúčový ostrov v Červenom mori práve s cieľom kontrolovať úžinu, cez ktorú prúdi saudská ropa, a od začiatku ich ofenzívy v regióne zahynulo stovky ľudí The Hindu. Americká stanica CBS News zaznamenala, že cena nafty v USA vyskočila na bolestivú novú hranicu 6 dolárov za galón práve v súvislosti s obsadením prístavného mesta Mokka Húsíami CBS News. Kontrakty na ropu Brent a WTI síce podľa MarketWatch mierne poklesli pod hranicu 100 dolárov po správach o plánovaných diplomatických rozhovoroch medzi štátmi Perzského zálivu, ale nervozita na trhu zostáva vysoká.
Pozadie a kontext
Ak sledujete správy len okrajovo, možno vám unikla postupnosť, akou sa situácia v regióne zhoršovala. Húsíovia najprv postupovali k prielivu Báb al-Mandab, potom ovládli prístav Mokka, teraz pridali aj ostrov Perim. Každý ďalší krok znamená väčšiu kontrolu nad tokom lodí, ktoré prevážajú ropu, plyn a tovar medzi Áziou, Afrikou a Európou. Paralelne s tým eskaluje aj konflikt medzi USA a Iránom v Perzskom zálive – Teherán podľa doterajších správ hrozí americkým základniam a napätie sa preniesla aj do Hormuzského prielivu, kde ceny plynu v Európe vyskočili na štvorročné maximum.
Zaujímavý detail prináša francúzsky Le Figaro: Saudská Arábia požiadala USA o vojenskú podporu proti Húsíom, čo predstavuje zásadnú zmenu jej doterajšieho postoja. Ešte v júli totiž Rijád tvrdil, že si s eskaláciou konfliktu poradí sám Le Figaro. USA túto žiadosť odmietli, čo naznačuje, že Washington si dobre rozmýšľa, do koľkých frontov naraz sa chce zapojiť – konflikt s Iránom už beží na plné obrátky a otvárať ďalší front proti Húsíom by mohol situáciu v regióne ešte viac vyhrotiť.
Medzinárodná agentúra pre energetiku medzitým hlási, že celosvetová denná ponuka ropy tento rok klesne o 5,7 milióna barelov denne na 100,7 milióna barelov denne, práve v dôsledku bojov v Iráne HNonline. To je číslo, ktoré sa dotkne každého, kto tankuje auto, kúri plynom alebo len nakupuje potraviny prevážané kamiónmi.
Čo to znamená pre Slovensko
Možno si poviete, že Jemen je ďaleko a Húsíovia sú pre vás len meno z televíznych správ. Ale skúsme si to premietnuť na váš vlastný rozpočet. Slovensko je krajina závislá od dovozu energií a ropných produktov. Keď stúpa cena barelu ropy na svetových trhoch, prejaví sa to skôr či neskôr aj na cenovke pri slovenských čerpacích staniciach. Nafta v Amerike na historickom maxime nie je len americký problém – je to signál, že logistické náklady na celom svete rastú, a to sa prenáša do cien všetkého, čo sa prepravuje kamiónmi, loďami aj vlakmi.
Európa navyše už teraz bojuje s drahými energiami, ktoré nútia ľudí obmedzovať bežné veci ako návštevy lekára či rodiny. Ak sa situácia v Červenom mori a Perzskom zálive ešte zhorší, tlak na ceny energií v eurozóne, vrátane Slovenska, sa môže ešte zvýšiť. A keďže naša ekonomika je exportne orientovaná a závislá od dovozu surovín, každá kríza na druhom konci sveta sa k nám nakoniec dostane – len s určitým časovým odstupom.