Čo sa stalo
Situácia v Červenom mori a Perzskom zálive sa ďalej vyostruje. Jemenskí Húsíovia, podporovaní Iránom, podľa najnovších správ ovládli strategický prístav Mokka a postupujú smerom k prielivu Báb al-Mandab – jednej z najdôležitejších námorných tepien sveta, cez ktorú prechádza obrovská časť globálneho obchodu s ropou. Tento vývoj dáva Teheránu podľa analytikov ďalší nástroj nátlaku na Washington v čase, keď konflikt medzi USA a Iránom naberá na intenzite.
Americký prezident Donald Trump medzitým vo štvrtok verejne vyhlásil, že neľutuje rozhodnutie zasiahnuť v konflikte na Blízkom východe, a to napriek tomu, že vojna môže mať priamy dopad na novembrové voľby do Kongresu. „Nemám žiadne výčitky svedomia,“ povedal Trump podľa agentúrnych správ. Podľa jeho slov by konal úplne rovnako, aj keby mal možnosť rozhodnúť sa znova HNonline. Denník The Independent zároveň informuje, že húsíovská akcia v Červenom mori by mohla Iránu poskytnúť ďalšiu pákovú pozíciu voči Spojeným štátom, zatiaľ čo Trump podľa všetkého odmieta myšlienku formálneho vyhlásenia vojny The Independent.
Pozadie a kontext
Územie okolo prielivu Báb al-Mandab a Hormuzského prielivu patrí dlhodobo k najcitlivejším bodom svetovej energetickej bezpečnosti. Cez tieto úžiny prechádza obrovský objem ropy a plynu smerujúci do Európy a Ázie, a akékoľvek narušenie plavby v tejto oblasti sa okamžite prejavuje na cenách komodít. Húsíovia, ktorí kontrolujú veľkú časť severného a západného Jemenu, opakovane v minulosti útočili na obchodné lode plaviace sa cez Červené more, čím vytvárali tlak na medzinárodné dodávateľské reťazce.
Americko-iránsky konflikt sa v uplynulých dňoch vyostril po viacerých vojenských zásahoch na oboch stranách vrátane úderov na iránske tankery a odvetných akcií voči americkým základniam v regióne. Trumpova administratíva pritom čelí čoraz väčšiemu politickému tlaku doma – blížiace sa novembrové voľby do Kongresu totiž prebiehajú práve v čase, keď eskalácia na Blízkom východe zvyšuje ceny energií a vyvoláva neistotu na finančných trhoch. Napriek tomu prezident opakovane deklaruje, že v prípade potreby je pripravený v konflikte pokračovať a neplánuje cúvnuť ani pred voľbami.
Ázijské akciové trhy podľa dostupných informácií reagujú na vývoj poklesom, kopírujúc negatívny trend z Wall Street, pričom ceny ropy Brent sa dlhodobo držia nad hranicou sto dolárov za barel a v niektorých momentoch prekračujú aj 108 dolárov The Independent. Táto nestabilita sa prenáša aj do cien plynu v Európe, ktoré sa podľa doterajších správ pohybujú na viacročných maximách.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je ako malá otvorená ekonomika výrazne závislé od dovozu energií, má eskalácia konfliktu v regióne Blízkeho východu bezprostredné dôsledky. Rastúce ceny ropy a plynu sa premietajú do vyšších nákladov na dopravu, výrobu aj do konečných cien pre spotrebiteľov – od pohonných hmôt až po vykurovanie domácností v nadchádzajúcej zime. Slovenská ekonomika, ktorá je citlivá na výkyvy cien energií najmä v priemyselnom sektore, môže pocítiť tlak na konkurencieschopnosť exportne orientovaných podnikov.
Dôležitý je aj širší geopolitický rozmer. Pokračujúca neistota v Perzskom zálive a Červenom mori zvyšuje volatilitu na globálnych trhoch s komoditami, čo sa nevyhnutne odráža aj v infláčných tlakoch v eurozóne, ktorých dôsledky pociťujú aj slovenské domácnosti. Ak by sa situácia v regióne ďalej vyhrotila, napríklad v prípade priameho zapojenia ďalších aktérov do konfliktu, môže to viesť k výraznejším výkyvom na energetických trhoch než doteraz.
Slovensko ako členská krajina EÚ a NATO zároveň sleduje vývoj s ohľadom na možné dôsledky pre bezpečnostnú situáciu v širšom regióne aj na koordinovaný postoj európskych spojencov voči eskalácii medzi Washingtonom a Teheránom. Otázkou zostáva, ako dlho dokážu európske ekonomiky absorbovať rastúce náklady na energie bez toho, aby sa to výraznejšie prejavilo na životnej úrovni občanov.