Čo sa stalo
Húsíovia, jemenské povstalecké hnutie napojené na Irán, dokončili ovládnutie celého jemenského pobrežia Červeného mora. Podľa talianskeho denníka La Repubblica militanti obsadili prístavné mesto Mokka a strategicky umiestnený ostrov Perim, ktorý leží priamo pri vstupe do úžiny Báb al-Mandab. Táto úzka vodná cesta spája Červené more s Adenským zálivom a je jednou z najdôležitejších tepien globálneho lodného obchodu.
Postup Húsíov znamená, že takzvaná iránska os – sieť spojencov a proxy síl podporovaných Teheránom – teraz efektívne kontroluje dve kľúčové úžiny súčasne, keďže napätie panuje aj v Hormuzskom prielive na druhej strane Arabského polostrova. Saudská Arábia podľa správ požiadala o intervenciu americkú administratívu, zatiaľ čo krajiny Perzského zálivu sa snažia s Iránom rokovať priamou cestou. Ako informoval Aktuality.sk, iránske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že v pondelok sa v Ománe uskutoční stretnutie predstaviteľov Teheránu so zástupcami pobrežných štátov Perzského zálivu vrátane Iraku. Cieľom má byť dohoda o novom režime plavby cez Hormuzský prieliv.
Pozadie a kontext
Húsíovia kontrolujú veľkú časť severného a západného Jemenu už vyše desaťročia, no ich schopnosť ohrozovať medzinárodnú lodnú dopravu sa naplno prejavila až v poslednom období, keď začali sústavne útočiť na komerčné plavidlá v Červenom mori. Ich napojenie na Irán je dlhodobo zdokumentované – hnutie dostáva zbrane, výcvik aj spravodajskú podporu od Teheránu, čo z neho robí súčasť širšej siete iránskych spojencov v regióne, ku ktorej patria aj šiitske milície v Iraku či Hizballáh v Libanone.
Súbežná eskalácia v Hormuzskom prielive, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej spotreby ropy, ukazuje, že Irán a jeho spojenci sú schopní vyvíjať tlak na globálne dodávateľské reťazce z dvoch smerov naraz. Kým Báb al-Mandab je kľúčový pre trasu z Ázie do Európy cez Suezský prieplav, Hormuzský prieliv je nenahraditeľný pre export ropy zo štátov Perzského zálivu. Kombinácia problémov na oboch miestach vysvetľuje, prečo ceny ropy v posledných dňoch prudko rástli a prečo sa téma dostala aj do rétoriky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pri príležitosti výročia 11. septembra spojil boj proti terorizmu s obhajobou vojenských akcií voči Iránu, ako napísal SME Svet.
Rokovania, ktoré Irán ponúka krajinám Perzského zálivu, možno čítať dvojako. Na jednej strane ide o snahu upokojiť situáciu a vyhnúť sa ďalšej vojenskej eskalácii, ktorá by poškodila aj samotný Irán. Na druhej strane fakt, že Teherán ponúka „nový režim plavby“ cez Hormuz práve vo chvíli, keď jeho spojenci ovládli druhú strategickú úžinu, naznačuje snahu vyjednávať z pozície sily, nie slabosti.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre slovenskú ekonomiku, silne závislú od dovozu energií a od stability globálnych dodávateľských reťazcov, majú udalosti v Červenom mori aj Hormuzskom prielive priamy dosah. Rast cien ropy sa premietne do cien pohonných hmôt a následne do nákladov na dopravu, čo sa dotkne takmer každého odvetvia od poľnohospodárstva po maloobchod. Slovensko síce nemá priamy prístup k moru, no ako súčasť eurozóny a exportne orientovanej ekonomiky je citlivé na akékoľvek otrasy v cenách komodít a na náladu na finančných trhoch.
Rastúce riziko v regióne tiež posilňuje argumenty za diverzifikáciou energetických zdrojov a za pokračovanie v investíciách do jadrovej energetiky, keďže dokončovanie štvrtého bloku Mochoviec ukazuje, že Slovensko sa snaží znížiť závislosť od dovážaných fosílnych palív. Zároveň platí, že akékoľvek predĺžené narušenie lodnej dopravy cez Báb al-Mandab môže spomaliť dovoz tovarov z Ázie, čo by sa prejavilo aj v cenách spotrebného tovaru na slovenskom trhu. Situácia v Jemene a Perzskom zálive tak nie je len geopolitickou správou zo vzdialeného regiónu, ale faktorom, ktorý sa priamo premieta do peňaženiek slovenských domácností cez ceny energií a pohonných hmôt.