Čo sa stalo
Presne štvrťstoročie po útokoch z 11. septembra 2001 sa pozornosť sveta upriamuje inam – na vojnu na Blízkom východe, súperenie veľmocí a hrozby v kybernetickom a vesmírnom priestore. Napriek tomu teroristická sieť Al-Káida, ktorú pred 25 rokmi viedol Usáma bin Ládin, podľa dostupných analýz naďalej existuje a jej hrozba nezmizla, len sa presunula do úzadia verejnej pozornosti.
Ako upozorňuje španielsky denník El País, súčasným vodcom organizácie je Egypťan Saif al-Adel, ktorý však na rozdiel od bin Ládina pôsobí výlučne z tieňa, a to z územia Iránu. Práve táto skutočnosť je kľúčová – dlhoročný bojovník a jeden z najstarších členov Al-Káidy nikdy nebol verejne prezentovaný ako jasná tvár skupiny, čo výrazne kontrastuje s obdobím, keď bin Ládin fungoval ako medzinárodne rozpoznateľný symbol džihádistického terorizmu.
Slovenský denník Pravda k výročiu pripomína, že práve pred 25 rokmi vstúpil bin Ládin do „historického panoptika hrôzy“, keď jeho sieť zaútočila na Spojené štáty a nadobro zmenila bezpečnostnú architektúru celého sveta.
Pozadia a kontext
Úspechy dlhoročnej americkej vojny proti terorizmu, ktorá nasledovala po útokoch z roku 2001, výrazne oslabili schopnosť Al-Káidy fungovať ako centralizovaná a mediálne viditeľná organizácia. Postupná eliminácia vedúcich predstaviteľov, vrátane samotného bin Ládina zabitého americkými jednotkami v roku 2011, znemožnila, aby sa v štruktúrach skupiny opäť objavila osobnosť podobného kalibru. Saif al-Adel, ktorý dnes stojí na čele siete, pôsobí z Iránu – krajiny, ktorá sama čelí bezprecedentnému medzinárodnému tlaku po tom, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu po dvoch dekádach prvýkrát odovzdala prípad iránskeho jadrového programu Bezpečnostnej rade OSN.
Toto geografické umiestnenie vedenia Al-Káidy je samo osebe príznačné. Irán, hoci je predovšetkým spájaný so šiitským islamom a podporou skupín ako Hizballáh, dlhodobo poskytuje priestor aj sunnitským extrémistickým sieťam, čo komplikuje jednoduché škatuľkovanie blízkovýchodných konfliktných línií. Súčasná situácia v regióne, kde podľa dostupných správ dochádza k eskalácii medzi USA a Iránom až k otvoreným vojenským zrážkam, tak vytvára prostredie, v ktorom sa pozornosť spravodajských služieb aj médií sústreďuje predovšetkým na štátne aktory a ich vzájomné mocenské súperenie.
Práve v tomto tieni podľa expertov naďalej operujú neštátni džihádistickí aktéri. Ako zdôrazňuje analýza uverejnená v Pravde, riziko veľmocenského konfliktu dnes zatieňuje hrozbu terorizmu, no samotní džihádisti „nikam neodchádzajú“ – ich schopnosť pôsobiť dlhodobo a nenápadne zostáva jednou z charakteristických čŕt tohto typu hrozby.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci sa Slovensko nenachádza v bezprostrednom ohnisku blízkovýchodných konfliktov, štvrťstoročie od 11. septembra pripomína, že bezpečnostné hrozby majú tendenciu meniť formu, no nemiznú úplne. Slovenská republika je členom NATO a EÚ, teda štruktúr, ktoré od útokov z roku 2001 prehodnotili svoje bezpečnostné doktríny a investovali do spravodajskej spolupráce práve s cieľom predchádzať podobným scenárom.
Súčasná situácia, keď je pozornosť medzinárodného spoločenstva rozptýlená medzi viacero súbežných kríz – od jadrového programu Iránu cez námorné konflikty v Červenom mori až po napätie medzi veľmocami v Arktíde či pri podmorských kábloch – zvyšuje riziko, že menej viditeľné hrozby zostanú bez adekvátnej pozornosti. Pre malú krajinu, akou je Slovensko, to znamená potrebu spoliehať sa na kolektívnu bezpečnosť aliancie a zdieľanie spravodajských informácií, keďže vlastné kapacity na monitorovanie globálnych teroristických sietí sú obmedzené.
Zároveň výročie útokov pripomína, že svet, v ktorom dnes Slovensko funguje – s posilnenými bezpečnostnými kontrolami na letiskách, prísnejšou reguláciou finančných tokov či zvýšenou spravodajskou spoluprácou v rámci EÚ – je priamym dôsledkom udalostí spred štvrťstoročia. Fakt, že Al-Káida nezanikla, len zmenila spôsob svojho fungovania a presunula sa do menej viditeľných štruktúr, je pripomienkou, že bezpečnostná bdelosť zostáva aktuálnou témou aj pre krajiny, ktoré nie sú priamym cieľom teroristických útokov, no sú súčasťou širšieho systému kolektívnej obrany.