Predstavte si, že žijete v krajine, kde vaša vláda chystá zákon, ktorý sa síce oficiálne netýka vášho náboženstva, ale vy aj tak cítite, že sa díva práve na vás. Presne to podľa vlastných slov prežívajú Židia v Nórsku posledné dni.
Čo sa stalo
Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide tento týždeň v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu NRK oznámil, že vláda pripravuje zákon, ktorý by kriminalizoval obchod s tovarom z izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Lehota na pripomienkovanie návrhu končí v sobotu. Podľa navrhovaného znenia by úmyselné porušenie zákona mohlo znamenať až tri roky väzenia, nedbanlivostné porušenie až šesť mesiacov.
Eide pri tej príležitosti povedal niečo, čo v izraelsko-nórskych vzťahoch zarezonovalo možno viac než samotný zákon: že Izrael si podľa neho zvykol strašiť západné krajiny nálepkou antisemitizmu vždy, keď ho niekto kritizuje za porušovanie medzinárodného práva, a že táto „teflónová vrstva“ teraz z Izraela opadáva. Zdroj: Jerusalem Post
Strach, ktorý sa nedá vysvetliť štatistikou
Ester Nafstadová, spoluzakladateľka nórskej židovskej siete Kos & Kaos, pre Jerusalem Post povedala, že návrh je prezentovaný ako politický signál, no zákon, ktorý hrozí väzením, nemožno chápať len symbolicky. Poukázala na to, že trestná zodpovednosť si vyžaduje jasné hranice a dôkladné posúdenie dôsledkov – vrátane dôsledkov pre Palestínčanov, ktorých živobytie závisí od ekonomických kontaktov s Izraelčanmi. Podľa nej návrh túto analýzu nedostal.
Najviac ju však znepokojuje niečo iné: rozhovory, ktoré viedla s bežnými ľuďmi. Mnohí Nóri židovského pôvodu sa obávajú, že už len rodinné, náboženské či komunitné väzby na Izrael by mohli vzbudiť podozrenie alebo vyšetrovanie, hoci s Západným brehom nemajú nič spoločné. Nafstadová dodáva, že bez ohľadu na skutočný zámer vlády treba tieto obavy brať vážne, keď sa zavádza trestný zákon namierený výlučne proti jednému štátu a jeho občanom.
Zaujímavá je aj jej reakcia na ministrove slová o „teflónovej vrstve“. Podľa nej mohol Eide kritizovať izraelskú politiku aj bez toho, aby vôbec spomínal antisemitizmus. Tým, že to urobil, podľa nej nechtiac posilnil predstavu, že obvinenia z antisemitizmu sú v prvom rade cynickou politickou zbraňou na umlčanie kritikov. A to podľa nej neublíži ani tak izraelskej vláde, ako skôr Židom a učiteľom, ktorí sa snažia naučiť spoločnosť rozpoznať antisemitizmus tam, kde sa skutočne objaví.
Ešte ostrejšie sa vyjadril nórsky židovský spisovateľ a podcaster Henrik Beckheim, ktorý ministrove slová označil za delegitimizáciu Židov, keď poukazujú na antisemitizmus – podľa neho ich len obviňujú, že „ťahajú kartu antisemitizmu“. Izraelský pedagóg On Elpeleg, ktorý žije v Nórsku, zase varoval, že krok vlády riskuje kriminalizáciu Židov priamo v Nórsku a šírenie nepriateľstva voči nim, a to najmä v situácii, keď vláda stále neoznačila Hamas za teroristickú organizáciu.
Kontext: Nórsko nie je samo
Táto debata sa neodohráva vo vzduchoprázdne. Minulý týždeň sa k Nórsku pridalo ďalších jedenásť krajín, ktoré potvrdili zámer zaviesť národné obmedzenia obchodu s tovarom z izraelských osád – Kanada, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Island, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Týchto dvanásť krajín spoločne uviedlo, že kroky izraelskej vlády na Západnom brehu poškodzujú možnosť realizácie riešenia dvoch štátov. Zdroj: Jerusalem Post
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko sa medzi týmito dvanástimi krajinami zatiaľ neobjavuje, no debata, ktorá sa v Nórsku rozbieha, je relevantná aj pre nás. Ukazuje, ako ťažko sa v Európe hľadá rovnováha medzi kritikou izraelskej politiky na okupovaných územiach a ochranou židovských komunít pred novými vlnami podozrievania. Podobné dilemy – ako regulovať obchod s okupovanými územiami bez toho, aby sa vytvoril dojem kolektívnej viny – čakajú skôr či neskôr aj slovenských zákonodarcov, ak sa podobné európske iniciatívy budú ďalej rozširovať. Zároveň je to pripomienka, že aj dobre mienený politický signál môže mať v komunitách, ktorých sa dotýka, celkom iný, oveľa osobnejší dosah, než si tvorcovia zákona pôvodne predstavovali.