Izrael má nové voľby. A nového hráča.
Ofer Winter. Bývalý brigádny generál. Nikdy nesedel v Knesete. Teraz chce zmeniť pravidlá.
Jeho strana sa volá Amcha Jisrael. Ľud Izraela. Cieľ: dvojciferný počet mandátov.
Čo sa deje
Winter otvoril dočasnú kanceláriu v Jeruzaleme. Prijíma tam ľudí zo všetkých kútov izraelskej spoločnosti. Charedim. Osadník. Muž bez kipy. Všetci prichádzajú, podávajú ruku, pýtajú sa.
"Nepracujem pre Netanjahua," hovorí Winter. "Nepracujem pre nikoho."
Jeho kandidáti mali iné možnosti. Mohli kandidovať za iné strany. Odmietli.
Kto je na kandidátke
Dvojka listiny: Joseph Haddad. Arabský kresťan. Dobrovoľník v izraelskej armáde. Zranený v pešej brigáde Golani. Winter ho chce na post ministra verejnej diplomacie.
Ďalej: bývalá televízna novinárka Netali Šem Tov, jej rodina bola evakuovaná z Metuly pri libanonskej hranici. Sigal Kraunik-Atia, jej manžel zomrel ako bezpečnostný koordinátor kibucu Beeri počas masakry zo 7. októbra. Fleur Hassan-Nahoum, bývalá námestníčka primátora Jeruzalema, prisťahovala sa z Gibraltáru. Lali Deri, do Izraela prišla sama z Francúzska ako štrnásťročná, jej syn Saadia Jaakov padol v boji v Gaze.
Pozadie
Masaker Hamasu vyvolal očakávania novej generácie lídrov. Realita bola iná. Väčšinou zostali známe tváre. Bývalí ministri Joaz Hendel a Chili Tropper založili spoločnú stranu, potom sa rozišli. Tropper prešiel k bývalému náčelníkovi generálneho štábu Gadimu Eisenkotovi a jeho strane Jašar.
Winter ponúka inú cestu. Chce priniesť do parlamentu nováčikov. Imigrantov. Zástancov Izraela v zahraničí. Ľudí, ktorých rodiny zasiahla vojna.
Izraelčania volia stranícke kandidátky. Vlády zvyčajne potrebujú koalíciu s aspoň 61 zo 120 kresiel Knesetu. Malá strana s nevyhnutnou podporou môže vyjednávať o ministerstvách aj politike. Winter chce ministerstvo obrany. Najprv ale musí prekročiť volebný prah.
Odmietol tlak na zlúčenie so stranou ministra financií Becalela Smotriča, Náboženský sionizmus. Odolal aj Netanjahuovým snahám o konsolidáciu menších strán. Strany pod prahom nezískajú žiadne kreslá.
Winter priznáva, že podpora Netanjahua ho stála časť voličov. Vraví, že si vyberá spomedzi dostupných alternatív a hľadá silu na zmenu politiky zvnútra vlády. Volanie po poslaní všetkých 120 poslancov domov označuje za nepraktický slogan.
Odmieta, že by jeho voliči inak volili existujúce pravicové strany. Vadí mu aj nepriateľstvo z tohto tábora.
"Nie som Hamas," hovorí. "Nezamieňajte si priateľa s nepriateľom."
Jeho kľúčoví voliči: mladší ľudia a záložníci, ktorí podľa neho nedokážu voliť súčasnú pravicu ani súčasnú vládu.
Na otázku, čím sa líši od Smotriča, odpovedá stručne: "Pozrite sa na moju kandidátku." Opisuje ju ako bližšiu tomu, čím mal byť Likud, Netanjahuova strana: "Náboženskí, nenáboženskí, Židia, Arabi, Druzi."
Hranice diverzity sú jasné. Winter odmieta palestínsky štát. Chce zachovať židovský charakter Izraela. Zároveň odmieta náboženský nátlak a víta nežidovských občanov, ktorí sa stotožňujú s Izraelom.
Čo to znamená pre Slovensko
Priamy dosah na Slovensko nulový. Ale izraelské voľby sú signálom širšie.
Ukazujú, ako vojnová trauma mení politické strany aj v demokraciách so silnou vojenskou tradíciou. Noví hráči vstupujú s príbehmi obetí, veteránov, pozostalých. Podobné javy sledujeme aj v Európe po veľkých krízach.
Pre slovenských pozorovateľov blízkovýchodnej politiky je dôležité aj to, komu Winter sľubuje kreslo ministra obrany. Od výsledku volieb sa môže odvíjať aj postoj budúcej izraelskej vlády k regionálnym otázkam, ktoré sa dotýkajú aj európskej bezpečnosti a energetiky.