Americkí voliči v utorok rozhodujú o novom zložení Kongresu – obnovuje sa celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu. Republikáni v súčasnosti držia tesnú väčšinu v oboch komorách, prieskumy však naznačujú, že by ju mohli stratiť. Podľa jedného z predpovedných modelov by demokrati mohli získať až 230 zo 435 kresiel v Snemovni a 18 z 35 obsadzovaných senátorských miest The Hindu.
Čo sa deje
Práve pre toto riziko sa podľa denníka Politico, na ktorý sa odvoláva viacero médií, v zákulisí NATO ozývajú obavy z toho, ako by Donald Trump zareagoval na prípadnú domácu porážku. Päť aliančných diplomatov uviedlo, že v prípade oslabenia vlastného politického vplyvu by sa prezident mohol o to viac sústrediť na zahraničnú politiku, kde má ako vrchný veliteľ ozbrojených síl voľnejšie ruky. Traja z nich pripustili, že by to mohlo znamenať aj ďalšie znižovanie počtu amerických vojakov rozmiestnených v Európe.
„Zvyčajne sa pri prezidentoch na konci mandátu prejavuje kombinácia ventilovania frustrácie a avanturizmu v zahraničnej politike,“ citovalo Politico vysokopostaveného európskeho predstaviteľa obrany. Podľa neho sú útoky na alianciu dlhodobou súčasťou Trumpovho svetonázoru, nielen reakciou na aktuálny politický vývoj Pravda.
Pozadie: Starlink, Putin a tieň dohody nad hlavami Európanov
Obavy spojencov neprichádzajú z prázdna. Prehlbujú ich konkrétne kroky, ktoré Washington urobil ešte pred voľbami – obmedzenie satelitných služieb Starlink pre Ukrajinu a zjavné zbližovanie Trumpovej administratívy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bývalá hovorkyňa NATO Oana Lungescuová upozorňuje, že Trump by mohol podmieniť zachovanie americkej vojenskej prítomnosti v Európe uzavretím mierovej dohody na Ukrajine, ktorá by vyhovovala Washingtonu.
„Existuje riziko, že všetky tieto otázky – prehodnotenie rozmiestnenia amerických síl, Ukrajina či európske bezpečnostné usporiadanie – budú nejakým spôsobom vnímané ako súčasť oveľa širšej dohody s Putinom,“ uviedla Lungescuová. „To by vytvorilo veľmi nebezpečnú situáciu pre bezpečnosť v Európe,“ dodala Webnoviny/SITA.
Biely dom tieto obavy odmieta. Zástupkyňa tlačového tajomníka Olivia Walesová vyhlásila, že Trump urobil pre NATO viac než ktokoľvek iný prezident pred ním a že zostáva presvedčený, že európski spojenci mali USA výraznejšie podporiť počas vojny s Iránom. „Prezident sa nikdy nezmieri s postupným úpadkom Západu a bez ospravedlňovania bude naďalej presadzovať naše záujmy doma aj v zahraničí,“ odkázala.
Prečo je to dôležité aj mimo USA
Ak by sa obavy diplomatov naplnili, dôsledky by sa netýkali len Washingtonu. Americké jednotky v Európe sú dlhodobo súčasťou odstrašenia voči Rusku a ich prípadné stiahnutie by zmenilo bezpečnostnú rovnováhu na celom kontinente – teda aj v regióne strednej Európy. Rovnako citlivá je otázka, akým spôsobom a za akých podmienok by mohla vzniknúť dohoda medzi USA a Ruskom o Ukrajine bez priameho zapojenia európskych spojencov. Práve preto diplomati hovoria o „veľmi nebezpečnej situácii“ – nie preto, že by k zmenám muselo dôjsť hneď po voľbách, ale preto, že politická frustrácia prezidenta by mohla urýchliť rozhodnutia, ktoré sa dlhodobo len opatrne odkladali.
Výsledok utorkových volieb tak bude mať váhu nielen pre americkú vnútornú politiku, ale aj pre to, ako bude vyzerať transatlantická bezpečnostná architektúra v nasledujúcich rokoch.