Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok oznámil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra. Rozhodnutie prišlo len tri dni po tom, čo dolná komora parlamentu zamietla dva vládne dekréty, ktorými chcel kabinet zmierniť prehlbujúcu sa bytovú krízu. Namiesto toho, aby čakal na koniec volebného obdobia, sa Sánchez rozhodol vyvolať voľby sám – krok, ktorý môže byť rovnako taktickým ťahom, ako aj priznaním, že bez katalánskej strany Junts, ktorá mu prestala byť spoľahlivým spojencom, už nedokáže v parlamente presadiť takmer nič.
Čo sa stalo
Parlament v piatok odmietol dekréty, ktoré mali obmedziť vysťahovania zraniteľných nájomníkov, automaticky predlžovať nájomné zmluvy a zdaniť takzvané "supí fondy" skupujúce nehnuteľnosti vo veľkom. Opatrenia boli reakciou na vlnu protestov, ktorú vyvolalo vysťahovanie 87-ročnej Maricarmen Abascalovej z madridského bytu, v ktorom bývala od roku 1956. Prípad sa stal symbolom bytovej krízy a spustil stanové mestečká protestujúcich v Madride, Barcelone, Seville aj na Malorke.
Sánchez v televíznom prejave priznal, že časť spoločnosti je dnes s vládou nespokojná, no zároveň obhajoval svoju bilanciu – rast ekonomiky rýchlejší než v Nemecku či Francúzsku, klesajúcu nezamestnanosť a medzinárodnú angažovanosť v otázkach ako uznanie palestínskej štátnosti. Hlasovanie postavil ako voľbu medzi pokračovaním "progresívnej" vlády a nástupom pravicovo-krajne pravicovej koalície. Zdroj: Reuters
Pozadie krízy
Bytová kríza v Španielsku nie je nová, no v poslednom desaťročí sa prudko vyostrila. Priemerná cena prenájmu za meter štvorcový sa takmer zdvojnásobila a v auguste dosiahla 15,10 eura, uvádza realitný portál Idealista. Španielska centrálna banka odhaduje, že krajine chýba približne 700-tisíc bytov, pričom sociálne bývanie tvorí menej než dve percentá celkového bytového fondu – výrazne pod priemerom OECD. Zdroj: ABC Australia
Sánchezova menšinová vláda navyše čelila aj migračnej kríze v severoafrickej enkláve Ceuta, kam koncom júla prišli desaťtisíce migrantov, a korupčným kauzam, ktoré zasiahli ľudí z jeho blízkeho okolia. Katalánska separatistická strana Junts, bez ktorej hlasov vláda v parlamente prakticky nemohla presadiť zákony, sa od kabinetu dištancovala a v piatkovom hlasovaní sa pridala k opozícii. Výsledkom bolo, že vláda od roku 2023 nedokázala presadiť ani štátny rozpočet.
Sánchez je pri moci od roku 2018, keď sa dostal k vláde po odvolaní konzervatívneho premiéra Mariana Rajoya v dôsledku korupčného škandálu jeho Ľudovej strany. Odvtedy prekvapivo prežil dve voľby a zostavil sériu krehkých koalícií siahajúcich od krajnej ľavice po katalánskych separatistov. Teraz ide do tretích volieb ako líder socialistov, pričom prieskumy mu nedávajú veľkú šancu. Podľa dát, ktoré cituje Politico, by konzervatívna Ľudová strana (PP) získala okolo 34 percent hlasov, socialisti 26 percent a krajne pravicová Vox približne 18 percent – čo by znamenalo, že PP by na zostavenie vlády potrebovala práve Vox. Zdroj: Politico Europe
Prečo na tom záleží
Prípadná prehra socialistov by znamenala koniec jednej z posledných veľkých ľavicových vlád v Európe v čase, keď krajne pravicové strany naprieč kontinentom rastú – od Talianska cez Francúzsko až po Nemecko. Vox by sa tak po prvý raz od pádu Frankovej diktatúry dostal do centrálnej vlády, podobne ako sa to v menšom rozsahu už stalo v niektorých španielskych regiónoch, kde ale spolupráca PP a Vox nemala vždy hladký priebeh.
Sánchez sa zároveň profiloval ako jeden z najhlasnejších kritikov amerického prezidenta Donalda Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, napríklad odmietnutím zvýšiť obranné výdavky na 5 percent HDP požadovaných Washingtonom. Jeho prípadný odchod by preto zmenil aj rozloženie síl vo vnútri Európskej únie, kde patril medzi hlasy presadzujúce tvrdší postoj voči Izraelu v súvislosti s vojnou v Gaze a voči technologickým gigantom. Volebný výsledok 29. novembra tak bude mať dosah nielen na španielsku vnútornú politiku, ale aj na smerovanie debát o migrácii, bývaní a vzťahu Európy k Trumpovej administratíve. Zdroj: AP News