Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že stojí pred „veľkým rozhodnutím“ o ďalšom postupe vo vojne s Iránom. V rozhovore pre Axios pripustil možnosť rozsiahleho vojenského úderu: „Mám pred sebou veľké rozhodnutie. Chcem tam ísť a zničiť ich, alebo nie? Je to veľké rozhodnutie. So mnou sa môže stať čokoľvek,“ povedal Trump podľa denníka The Independent.
Vyjadrenie prišlo len niekoľko hodín po tom, čo vyšetrovacia misia OSN pre Irán zverejnila správu, podľa ktorej dva americké údery vo februári pravdepodobne napĺňajú znaky vojnových zločinov. Jeden z útokov mal zasiahnuť základnú školu v meste Minab, kde podľa hlásení zahynulo vyše 150 ľudí vrátane približne 120 detí. Ďalší úder na športové centrum v Lamerde si mal vyžiadať 22 mŕtvych alebo zranených civilistov. Misia OSN v tej istej správe skonštatovala, že aj iránske úrady sa dopustili zločinov proti ľudskosti počas krvavého potláčania protivládnych protestov. Dokument má byť predložený Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve.
Rokovania so zálivovými štátmi aj Čínou
Trump avizoval, že pred akýmkoľvek definitívnym rozhodnutím chce vypočuť názor regionálnych spojencov. Na budúci utorok je na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku naplánované stretnutie s lídrami šiestich zálivových krajín – Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Bahrajnu, Kuvajtu a Ománu. „Chcem zistiť, kde sú a ako sa majú. Boli sme k nim veľmi ochranárski,“ uviedol americký prezident s tým, že prípadné obnovenie väčších bojových operácií by potreboval podporiť aj ich súhlasom.
Napätie v regióne sa zároveň prelína s ďalším frontom – jemenskými Húsíami, ktorí v poslednom období urobili rýchle územné zisky pozdĺž pobrežia Červeného mora a v okolí prielivu Báb al-Mandab. Podľa agentúry Reuters, ktorú cituje Independent, sa Saudská Arábia so žiadosťou o pomoc obrátila na Čínu, aby využila svoj vplyv na Teherán a prostredníctvom neho skrotila húsíovskú ofenzívu, ktorá ohrozuje saudský ropný export aj lodnú dopravu. Peking podľa troch iránskych zdrojov zašiel v súkromných rokovaniach ďalej než vo verejných vyhláseniach, v ktorých volá po zdržanlivosti a obnovení bezpečnej plavby – Čína je totiž ako druhá najväčšia ekonomika sveta silne závislá od energetických trás cez túto oblasť.
Súčasťou vývoja v regióne je aj oznámenie amerického ministerstva zahraničia o schválení predaja stíhačiek F-35 od Lockheed Martin Saudskej Arábii. Ide o odhadovaný obchod v hodnote 24,3 miliardy dolárov zahŕňajúci 48 lietadiel, ktorý ešte musí schváliť Kongres. Krok by znamenal výrazný posun v americkej politike, keďže Washington doteraz dbal na to, aby mal Izrael v regióne kvalitatívnu vojenskú prevahu. Analytik JINSA Jonathan Ruhe v tejto súvislosti pripomenul, že Rijád musí najprv preukázať záväzok k americkému vedeniu regionálnej bezpečnosti, ako uvádza Jerusalem Post.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko ako malú, na dovoze energií závislú ekonomiku nie je vývoj okolo Iránu a Hormuzského prielivu vzdialenou záležitosťou. Akékoľvek rozšírenie vojenského konfliktu v regióne, ktorý zásobuje značnú časť svetových trhov ropou, sa premieta do cien pohonných hmôt a energií aj v strednej Európe. Zároveň diskusia o predaji najmodernejších amerických stíhačiek Saudskej Arábii ukazuje, že sa mení aj mocenská rovnováha na Blízkom východe, čo môže mať dôsledky pre spoľahlivosť dodávateľských reťazcov, na ktorých závisí aj slovenský priemysel. Prípadná eskalácia by tak mohla znamenať nielen vyššie ceny energií, ale aj nové tlaky na európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku, do ktorej je Slovensko ako členský štát EÚ a NATO priamo zapojené.
Zdroje: The Independent, Jerusalem Post