Čo sa stalo
Na štvrtej konferencii Middle East Analysis and Dialogue (MEAD) sa vo Washingtone stretli bývalí generáli, spravodajskí dôstojníci, diplomati aj politici z regiónu, aby zhodnotili, kam smerujú procesy naštartované po 7. októbri – teda v Iráne, Gaze a Libanone. Podľa účastníkov panelu, ktoré prebiehali pod pravidlom nezverejňovania mien, prevládala prekvapivo pozitívna nálada, hoci región naďalej zápasí s hlbokými krízami.
Kľúčovým posolstvom bolo, že Izrael a Spojené štáty majú približne 28 mesiacov na to, aby súčasné trendy – blokádu a ekonomický tlak na Irán, Trumpov 20-bodový plán pre Gazu s dôrazom na demilitarizáciu a deradikalizáciu, a trojstranný proces v Libanone – dostatočne zakotvili predtým, než sa v Bielom dome vymení administratíva s možno úplne odlišnými prioritami. Zdroj: Jerusalem Post
Pozadie a kontext
Najviac pozornosti na konferencii pútala situácia okolo Iránu. Účastníci tvrdia, že vojenská kampaň a následná blokáda vystavili Teherán bezprecedentnému tlaku. Hlavné jadrové zariadenia krajiny boli zničené alebo vážne poškodené, rovnako ako centrifúgy, výskumné a vývojové centrá aj časť infraštruktúry potrebnej na obnovenie programu. Zahynuli aj poprední jadroví vedci. Obohatený materiál síce zostáva zakopaný na viacerých miestach a jadrové know-how sa nedá vymazať, no obnova zničeného si podľa panelistov vyžiada čas, peniaze a odborníkov, ktorých Irán stráca.
Jeden z účastníkov opísal aj taktické detaily útoku z 28. februára – operácia bola podľa neho zámerne spustená ráno, pretože Irán neočakával denný útok. Spolupráca medzi izraelskou a americkou armádou dosiahla podľa panelistov „snovú“ úroveň integrácie, aká v regióne dosiaľ nemala obdobu.
Zasiahnutá bola aj iránska raketová a dronová výroba – jeden z rečníkov uviedol, že kampaň znížila schopnosť Iránu vyrábať nové rakety a drony približne na 10 až 20 percent pôvodnej kapacity. To neznamená, že Irán prišiel o väčšinu existujúceho arzenálu, ale že jeho schopnosť dopĺňať zásoby je výrazne obmedzená. Krajina môže výrobu obnoviť, no len tak, že presunie vzácne zdroje z už aj tak zle fungujúcej ekonomiky.
Zaujímavosťou, ktorá na konferencii zaznela, bola aj izraelská úloha pri protivládnych demonštráciách, ktoré vypukli v Iráne v januári. Nepokoje sa začali spontánne na teheránskom trhovisku bez izraelskej výzvy, no keď sa rozšírili, Izrael podľa účastníkov aktívne povzbudzoval Iráncov, aby sa k protestom pridali. Zdroj: Jerusalem Post
Celý koncept konferencie stojí na predpoklade, že „dokonalé“ riešenie – iránsky režim, ktorý sa vzdá jadrových zbraní, libanonská vláda skutočne kontrolujúca vlastné územie a Gaza bez Hamasu – je ešte ďaleko. Reálnym cieľom preto nie je dosiahnuť ideál naraz, ale udržať nastavené procesy dostatočne dlho na to, aby sa stali nezvratnými.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci sa Slovensko priamo nepodieľa na vojenských operáciách na Blízkom východe, dianie v regióne má priamy dosah na slovenskú ekonomiku aj bezpečnostnú situáciu. Pokračujúca neistota okolo Hormuzského prielivu a dodávok ropy sa premieta do cien energií, ktoré sú pre malú, exportne orientovanú ekonomiku ako Slovensko citlivou témou. Zároveň platí, že akékoľvek prehĺbenie alebo naopak upokojenie konfliktu v priebehu najbližších dvoch rokov, o ktorých hovoria účastníci konferencie, ovplyvní aj širšie euroatlantické vzťahy a mieru zapojenia európskych spojencov do bezpečnostnej architektúry regiónu, čo sa týka aj slovenskej zahraničnej politiky ako člena NATO a EÚ.