Rusko zareagovalo na nové americké sankcie vyhrážkami, ktoré prekračujú bežnú diplomatickú rétoriku. Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v sobotu na Telegrame vyhlásil, že jediné, čo Washington počuje aj cez oceán, je „reč priamej vojenskej odstrašujúcej sily“. Podľa neho musí byť ruská odpoveď na to, čo nazval „rusofóbnymi krutosťami zákona mŕtveho teroristu Grahama“, primerane tvrdá. Konkrétne kroky ale nešpecifikoval.
Čo sa stalo
Americký prezident Donald Trump v piatok podpísal nový sankčný balík namierený proti Rusku. Zákon, pomenovaný po zosnulom senátorovi Lindseym Grahamovi, prináša okrem iného zákaz vstupu do USA pre šéfa Kremľa Vladimira Putina a rad ruských vojenských predstaviteľov, ako aj zmrazenie ich majetku na americkom území. Balík zároveň cieli priamo na ruský energetický sektor, ktorý je kľúčovým zdrojom príjmov ruského štátneho rozpočtu. Medvedevova reakcia prišla už v sobotu a bola formulovaná mimoriadne ostro – hovorí o potrebe „vojenského odstrašenia“ voči Spojeným štátom. Zdroj: Die Welt
Pozadie a kontext
Medvedev, ktorý bol v rokoch 2008 až 2012 ruským prezidentom, sa v poslednom čase profiluje ako jeden z najagresívnejších hlasov Kremľa smerom k Ukrajine a Západu. Od začiatku ruskej ofenzívy proti Ukrajine Moskva pravidelne označuje podporovateľov Kyjeva za „teroristov“. Medvedev pravidelne útočí na západných predstaviteľov aj v online priestore – v auguste napríklad označil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú za „šialenú gynekologičku“ krátko po tom, čo oznámila, že EÚ pošle Ukrajine 1,4 miliardy eur z úrokových výnosov zo zmrazených ruských centrálnych aktív. V júni zas zverejnil videom vygenerovaným umelou inteligenciou, v ktorom sa skartuje obraz nemeckého kancelára Friedricha Merza, s odkazom, že „žiadny nepriateľ nemôže zastaviť rast a prosperitu našej vlasti“.
Kritici v týchto výpadoch vidia snahu zostať politicky relevantným v prostredí, kde Medvedev už nemá exekutívnu moc porovnateľnú s Putinovou. Iní pozorovatelia však jeho rétoriku interpretujú ako odraz skutočného zmýšľania v samotnom Kremli – teda že podobné výroky nie sú len performatívnou provokáciou, ale signalizujú aj postoje, ktoré medzi ruským vedením prevládajú. Zdroj: Die Welt
Nový sankčný balík prichádza v čase, keď USA aj Európska únia hľadajú ďalšie páky na Rusko v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine. Podpis zákona Trumpom zároveň naznačuje, že Washington napriek predchádzajúcim signálom o možnom zmiernení tlaku na Moskvu pokračuje v línii sankcií namierených aj na osoby z najbližšieho okolia Kremľa a na kľúčové odvetvie ruskej ekonomiky.
Čo to znamená pre Slovensko
Eskalácia rétoriky medzi Moskvou a Washingtonom má priamy dosah aj na Slovensko ako člena EÚ a NATO. Ak sa americké sankcie skutočne dotknú ruského energetického sektora citeľnejšie, môže to mať vplyv na globálne ceny energií, od ktorých je slovenská ekonomika výrazne závislá. Rovnako dôležitý je bezpečnostný rozmer – vyhrážky vojenským odstrašením zo strany vysokopostaveného ruského predstaviteľa prichádzajú v čase, keď sa aj v iných častiach Európy hovorí o zintenzívnení ruských hybridných aktivít voči členským štátom NATO. Pre Slovensko, ktoré susedí s Ukrajinou a je súčasťou východného krídla aliancie, ide o vývoj, ktorý si bude vyžadovať pozorné sledovanie zo strany domácej diplomacie aj bezpečnostných zložiek.