Obyvatelia malej obce Látky, konkrétne jej časti Čechánky, už týždne organizujú svojpomocné hliadky, ktorými sa snažia zabrániť príchodu ťažkej techniky na geologické vrty. Tie majú byť podkladom pre rozhodnutie štátu o výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky, ktorú presadzuje minister životného prostredia Tomáš Taraba. Spor medzi štátom a miestnymi obyvateľmi trvá už takmer dva roky.
Čo sa stalo
Minulý týždeň sa situácia v Čechánkach vyhrotila. Podľa predsedu Združenia Čechánky Tomáša Endrödyho priviezli robotníci vrtnú súpravu do obce v noci medzi druhou a treťou hodinou. „Ráno sme sa zobudili a stála tu vrtná súprava,“ opísal Endrödy. Miestni na to zavolali policajnú hliadku, pretože podľa nich vodohospodári nemali potrebné povolenia na vykonanie vrtov. Polícia napokon odišla spolu s robotníkmi bez toho, aby sa práce začali.
Združenie Čechánky tvrdí, že vodohospodári sa pokúsili dostať vŕtacou súpravou aj na pozemky, na ktoré nemali povolenie vstupu, a že nesplnili zákonnú povinnosť informovať vlastníkov nehnuteľností o príchode aspoň 15 dní vopred. Endrödy tiež upozorňuje, že aj v prípade, že by štát mal vysporiadané povolenia na samotné vrty, chýbajú mu dohody o prechode techniky cez súkromné cesty vedúce k lokalitám.
Počas víkendu sa medzi obyvateľmi rozšírila informácia, že sa robotníci spolu s vedením Vodohospodárskej výstavby chystajú vrátiť a v prácach pokračovať. Na základe toho si miestni zorganizovali svojpomocnú domobranu a posilnili hliadky, ktoré fungujú nepretržite, vrátane nočných smien. Zdroj: Aktuality.sk
Pozadie a kontext
Plánovaná prečerpávacia vodná elektráreň Málinec – Látky má vzniknúť v oblasti, ktorú miestni opisujú ako takmer nedotknutú prírodu. Obyvatelia už takmer dva roky vedú spor s ministerstvom životného prostredia, ktoré projekt presadzuje. Výsledky geologických vrtov, ktoré sa v súčasnosti realizujú v okolí obcí Málinec a Látky, majú byť jedným z podkladov pre definitívne rozhodnutie o výstavbe.
Aktivisti opakovane upozorňujú na to, že postup vodohospodárov považujú za pochybný – od nočného príchodu techniky bez ohlásenia až po údajné obchádzanie povolení na vstup na súkromné pozemky. Predseda Endrödy hovorí o „strategickej vojne“, v ktorej nevedno, kedy sa pokus o vrty zopakuje: „Neviem, či nás tu nechajú behať päť dní a potom prídu zase v sobotu o druhej v noci, ako naposledy.“
Hliadky v Čechánkach fungujú od rána do neskorej noci, obyvatelia si na stráženie berú aj dovolenky a využívajú fotopasce na monitorovanie okolia. Podľa miestnych je vyčerpávajúce udržať nepretržitú prítomnosť v obci, jeden zo starších obyvateľov opísal situáciu ako „zákopovú vojnu“, ktorej cieľom je obyvateľov unaviť a prinútiť ich vzdať sa odporu.
Čo to znamená pre Slovensko
Prípad Čechánok je ukážkou konfliktu, ktorý sa čoraz častejšie objavuje pri veľkých energetických a infrastrukturálnych projektoch na Slovensku – teda konfliktu medzi štátnym záujmom na budovaní kapacít (v tomto prípade prečerpávacej vodnej elektrárne, ktorá má slúžiť na vyrovnávanie výkyvov v elektrickej sieti) a záujmom miestnych komunít na zachovaní svojho životného prostredia a súkromného vlastníctva.
Spor tiež otvára otázku dodržiavania procesných pravidiel štátnymi podnikmi, keď obyvatelia opakovane namietajú, že im chýbajú informácie o postupe vodohospodárov a že tí obchádzajú zákonné oznamovacie povinnosti. Ak sa podobný vzorec – nočné príchody techniky, absencia dohodnutých prístupových práv – zopakuje aj pri iných veľkých projektoch, môže to zvýšiť nedôveru verejnosti voči štátnym investíciám do energetiky vo všeobecnosti.
Súčasne prípad ukazuje, že miestny odpor môže projekt v praxi výrazne spomaliť, aj keď ho formálne presadzuje ministerstvo. Ako sa spor ďalej vyvinie, bude závisieť aj od toho, či štát dokáže preukázať všetky potrebné povolenia a či bude ochotný komunikovať s obyvateľmi transparentnejšie než doteraz.