Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty pripravujú „masívny“ obchod na dovoz draselnej soli (potaše) z Bieloruska. Na sociálnej sieti napísal, že cena hnojiva z režimu Alexandra Lukašenka bude „podstatne nižšia“ než tá, ktorú Washington aktuálne platí Kanade — krajine, s ktorou Trump zároveň vedie obchodnú vojnu a voči ktorej sprísnil clá. Zdroj: Euronews
Čo sa stalo
Potaš je draslíkom bohatá surovina ťažená najmä na výrobu hnojív — pomáha plodinám rásť a zvyšuje výnosy. Väčšinu potaše, ktorú spotrebujú americkí farmári, dodáva práve Kanada. Bielorusko je ale jedným z najväčších svetových producentov tejto komodity. Problém je, že Európska únia dovoz bieloruskej potaše zakazuje a zmrazila aj aktíva štátneho producenta Belaruskali — je to súčasť sankcií voči Minsku za podporu ruskej invázie na Ukrajinu a za perzekúciu opozície v krajine.
Oznámenie o chystanom obchode nie je izolovaný krok. Je to ďalší diel v sérii dohôd medzi Washingtonom a Minskom, ktoré vyjednáva americký vyslanec John Coale. V rámci týchto rozhovorov bieloruský prezident Lukašenko prepustil stovky politických väzňov výmenou za uvoľnenie amerických sankcií voči bieloruským firmám — vrátane odvetvia ťažby potaše. Zdroj: Euronews
Pozadie a kontext
Bielorusko zostáva úzkym spojencom Ruska. Umožnilo Moskve použiť svoje územie ako nástupný priestor pre inváziu na Ukrajinu v roku 2022 a v nedávnej minulosti povolilo na svojom území aj spoločné jadrové cvičenia s Ruskom. Napriek tomu sa Washington posledné mesiace snaží o postupné otepľovanie vzťahov s Minskom — výmena politických väzňov za uvoľňovanie sankcií je toho jasným príkladom.
Trumpov záujem o bieloruskú potaš treba čítať aj v kontexte jeho vyhrotených vzťahov s Kanadou. Washington voči severnému susedovi eskaloval obchodnú vojnu a hľadanie alternatívneho, lacnejšieho dodávateľa kľúčovej poľnohospodárskej komodity zapadá do tejto logiky — ekonomický tlak na Ottawu kombinovaný s hľadaním nových partnerov, aj keby to mali byť režimy inak sankcionované zo strany spojencov USA v Európe.
Paradox je zrejmý: zatiaľ čo EÚ bieloruskú potaš zo svojho trhu vytláča pre väzby Minska na Moskvu a vojnu na Ukrajine, Washington sa rozhodol urobiť presný opak a otvoriť dvere dovozu tej istej komodity na americký trh. Ukazuje to, že americká a európska sankčná politika voči Bielorusku sa začínajú rozchádzať.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko je súčasťou jednotného trhu EÚ, kde sankcie voči bieloruskej potaši platia a Únia si od nich zatiaľ neustupuje. Ak sa ale Washington a Minsk budú postupne dohodovať na uvoľňovaní sankcií a obnove obchodu, môže to v budúcnosti vyvolať diskusiu aj v Bruseli o revízii vlastného sankčného režimu — najmä ak by sa ukázalo, že americký príklad neprináša Minsku očakávané geopolitické dôsledky.
Zároveň ide o signál širšieho javu, ktorý sa týka aj slovenských poľnohospodárov a výrobcov hnojív: presuny na globálnom trhu s potašou môžu ovplyvniť svetové ceny tejto komodity, od ktorej závisí aj cena hnojív v Európe. Ak USA skutočne presunú veľkú časť dovozu od Kanady k Bielorusku, môže sa to premietnuť do zmien na globálnom trhu, na ktorý reagujú aj európske firmy nakupujúce túto surovinu mimo sankcionovaných kanálov.
V širšom zmysle je to aj ukážka toho, ako sa americká zahraničná politika voči Rusku a jeho spojencom môže v praxi rozchádzať s európskou linkou — čo je téma, ktorá sa Slovenska ako členského štátu EÚ na východnom krídle bloku priamo dotýka pri budúcich rozhodnutiach o spoločných sankciách.