V severonemeckom Hamburgu sa v stredu začal dlho očakávaný súdny proces s bývalým ukrajinským vojenským dôstojníkom Serhijom Kuznecovom, ktorého nemecká prokuratúra obviňuje z vedenia skupiny agentov zodpovedných za výbuchy na plynovodoch Nord Stream v septembri 2022. Ide o prvý prípad, v ktorom pred súdom stojí konkrétny človek obvinený z jednej z najdramatickejších sabotážnych akcií modernej európskej histórie.
Čo sa stalo
Kuznecov, päťdesiatročný muž doteraz v nemeckých dokumentoch vedený len ako „Serhij K.“, čelí obžalobe z vojnových zločinov za účasť na výbuchoch, ktoré 26. septembra 2022 zničili tri zo štyroch potrubí plynovodného systému Nord Stream na dne Baltského mora pri ostrove Bornholm. Podľa nemeckých prokurátorov viedol skupinu profesionálnych potápačov, odborníka na výbušniny a kapitána lode, ktorí mali konať na príkaz neidentifikovaných ukrajinských štátnych orgánov. Obžalovaný počas pojednávania využil právo nevypovedať, tvár si však nezakrýval. Jeho obhajca Nicola Canestrini argumentoval, že plynovod, ktorý pred inváziou pokrýval polovicu dovozu zemného plynu do Nemecka, bol „ruskou zbraňou“, a teda potenciálne legitímnym cieľom. „Je nezákonné zničiť infraštruktúru agresora bez toho, aby bol ublížený akýkoľvek človek?“ pýtal sa pred súdom. Podľa obhajoby navyše Kuznecov nemôže viesť plnohodnotnú obhajobu, keďže je viazaný povinnosťou mlčanlivosti o ukrajinských štátnych tajomstvách. Zdroj: Moscow Times
Pred budovou súdu v Hamburgu sa zhromaždili desiatky podporovateľov obžalovaného s ukrajinskými vlajkami a transparentmi s nápisom „Čo sú vojnové zločiny?“. Jeden z protestujúcich vyhlásil, že „jediný vojnový zločinec, ktorý patrí na lavicu obžalovaných, je Rusko“. Zdroj: Euronews
Pozadie a kontext
Kuznecov bol do Nemecka vydaný minulý rok po zatknutí v Taliansku na základe európskeho zatykača. Je prvým z podozrivých, ktorý skutočne stanul pred súdom – druhý muž, potápač identifikovaný ako Vladimir Z., sa v Chorvátsku aktuálne bráni vydaniu. Obaja vinu popierajú, rovnako ako to od začiatku robí aj Kyjev. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane tvrdil, že Ukrajina nemá s útokom „nič spoločné“, hoci podľa obžaloby páchatelia konali práve na pokyn ukrajinských štátnych zložiek.
Bezprostredne po výbuchoch smerovalo podozrenie najmä k Rusku, keďže Moskva v týždňoch pred útokom obmedzila dodávky plynu cez Nord Stream 1 a Nord Stream 2 nikdy nebol spustený do prevádzky – Berlín pozastavil jeho schválenie tesne pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. Prezident Vladimir Putin vinu za sabotáž pripisoval Spojeným štátom a Británii, čo obe krajiny odmietli. Po vyšetrovaní, ktoré viedli Švédsko, Dánsko a Nemecko, sa škandinávske krajiny z prípadu stiahli a nemecká prokuratúra sa sústredila na skupinu potápačov, ktorí si v prístave Rostock prenajali jachtu Andromeda. Na palube neskôr našli stopy po podmorských výbušninách. Nemecký spolkový súdny dvor v januári minulého roka rozhodol, že prípad spadá do nemeckej jurisdikcie, keďže ide o narušenie vnútornej bezpečnosti krajiny. Zdroj: BBC World
Prípad je pre Berlín diplomaticky mimoriadne citlivý. Nemecko patrí k najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny v Európe, vyšetrovacia stopa pritom smeruje priamo ku Kyjevu. Podľa analytika Stefana Meistera z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy sa preto nemeckí kancelári snažili prípad zámerne „depolitizovať“ a nechať ho výlučne na justíciu. Rusko medzitým vyhlásilo, že očakáva „spravodlivý rozsudok“, ktorý odhalí mená všetkých páchateľov aj tých, ktorí sabotáž nariadili. Proces by mal pokračovať až do februára budúceho roka a predseda zahraničného výboru ukrajinského parlamentu Oleksandr Merežko pripomenul, že k výbuchom došlo počas vojny s Ruskom a že Nord Stream 2 bol podľa neho len nástrojom Moskvy na prípravu útoku. Zdroj: SME
Čo to znamená pre Slovensko
Zničenie Nord Streamu definitívne ukončilo dlhoročnú energetickú závislosť Nemecka od ruského plynu a zrýchlilo preorientovanie celej Európskej únie na alternatívne zdroje dodávok – proces, ktorý sa priamo dotkol aj Slovenska, závislého od ruských plynovodných trás. Proces v Hamburgu má aj politický rozmer presahujúci hranice Nemecka: ukazuje, nakoľko krehká zostáva jednota západných spojencov Ukrajiny, keď sa vyšetrovanie priamo dotýka štátnych zložiek krajiny, ktorej armádnu aj energetickú podporu Únia dlhodobo poskytuje. Výsledok procesu môže ovplyvniť aj diskusiu o budúcnosti energetických vzťahov s Ruskom v krajinách, kde politické strany volajú po obnovení dodávok – podobne ako to v Nemecku presadzuje opozičná AfD.