Rusko tento týždeň obnovilo vývoz motorovej nafty na svetové trhy po tom, čo sa prezident USA Donald Trump minulý piatok telefonicky dohodol s Vladimirom Putinom na dočasnom uvoľnení sankcií. Podľa agentúry Moscow Times naložili v utorok v baltskom prístave Primorsk na tanker približne 40-tisíc ton nafty s nízkym obsahom síry, ktorá smeruje do Maroka. Ruský vicepremiér Alexander Novak zároveň oznámil, že štátne firmy finalizujú dodávateľské zmluvy priamo s americkými partnermi. Zdroj: HNonline
Čo presne dohoda hovorí
Podľa podmienok, ktoré Trump oznámil minulý piatok, sa Rusko zaviazalo okamžite uvoľniť na svetové trhy viac než 300-tisíc ton nafty, v novembri má nasledovať ďalších 500-tisíc ton a bezprostredne potom milión ton. Americké ministerstvo financií zároveň vydalo licenciu povoľujúcu obchody s ruskou naftou do 7. apríla 2027. Novak uviedol, že Rusko chce do konca roka 2026 obnoviť mesačný vývoz nafty na 3,5 milióna ton a jeho podiel na svetovom trhu posunúť nad 10 percent. Pre ruskú ekonomiku ide podľa jeho slov o „jednoznačne pozitívny signál“, ktorý prinesie štátnemu rozpočtu daňové príjmy a podporí ťažbu aj rafinérsky priemysel. Zdroj: Moscow Times
Trump dohodu zdôvodnil snahou znížiť vysoké ceny pohonných hmôt v USA, za ktoré podľa neho môže vojna na Ukrajine. Odborníci však upozorňujú, že samotný objem prvej dodávky – 300-tisíc ton, teda asi 2,25 milióna barelov – pokryje len necelý jeden deň spotreby amerického dopravného sektora, ktorý podľa údajov americkej Energetickej informačnej administratívy denne spotrebuje približne 2,94 milióna barelov. Vplyv na ceny palív v USA preto bude pravdepodobne minimálny.
Európska kritika a obavy o jednotu Západu
Dohoda vyvolala ostrú reakciu zo strany európskych aj ukrajinských predstaviteľov. Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo vystúpení v parlamente označila krok Washingtonu za „veľmi riskantný“. Pripustila, že chápe snahu znížiť ceny energií zaťažujúce domácnosti a podniky, no podľa nej je súčasný rast cien palív spôsobený predovšetkým vojnou s Iránom, nie konfliktom na Ukrajine. „Legitimizácia Moskvy, zatiaľ čo jej bomby naďalej dopadajú na ukrajinské mestá, poskytovanie nových príjmov na financovanie vojny a implicitné oslabenie vplyvu sankcií“ sú podľa nej riziká, ktoré nemožno ignorovať. Zdroj: Aktuality.sk
Meloniová zároveň obvinila Rusko zo snahy zlomiť ukrajinské obyvateľstvo „terorom, chladom a tmou“ v situácii, keď sa Moskve nedarí dosiahnuť rozhodujúci vojenský úspech. Pripomenula, že od začiatku roka získalo Rusko na bojisku len minimálne územné zisky, a práve táto patová situácia je podľa nej jediným účinným nástrojom, ako dotlačiť Kremeľ k seriózom rokovaniam. Z jej slov je zrejmé, že uvoľnenie sankcií na naftu vníma ako krok, ktorý tento nátlak oslabuje práve vo chvíli, keď by mal najviac zaberať.
Ruská strana naopak dohodu interpretuje ako príležitosf na širšiu hospodársku spoluprácu. Kremeľský vyslanec Kirill Dmitriev vyhlásil, že naftová dohoda by mohla otvoriť cestu k rozsiahlejšej rusko-americkej ekonomickej a investičnej spolupráci. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zasa uviedol, že Moskva pozorne sleduje signály zmeny politiky vo Washingtone, no je podľa neho ešte priskoro robiť „systémové závery“.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko ako člena EÚ a eurozóny má vývoj priamy dosah v dvoch rovinách. Po prvé, spochybňuje sa tým jednotný postup Západu voči Rusku, na ktorom je postavená aj slovenská zahraničná politika v rámci únie – ak jeden z kľúčových spojencov obchádza sankčný režim, oslabuje to vyjednávaciu pozíciu celého bloku vrátane Slovenska. Po druhé, prípadný návrat lacnejšej ruskej nafty na svetové trhy môže krátkodobo tlačiť nadol ceny pohonných hmôt aj v Európe, čo by pocítili aj slovenskí spotrebitelia pri tankovaní. Zároveň to však prehlbuje rozpor medzi Washingtonom a európskymi partnermi vrátane Talianska, ktorý bude Slovensko ako malá exportná ekonomika závislá na stabilite v EÚ sledovať s osobitnou pozornosťou.