Predstav si mladého chlapca z Nitrianskeho Pravna, ktorý po škole nastúpi do miestnej COOP Jednoty. Nie je to nič výnimočné – veď kto z nás si nezačínal prvou „obyčajnou“ prácou hneď po škole? Vladislav Polony, ktorému všetci hovoria jednoducho Vladko, si však po pár rokoch povedal, že chce vedieť, čo je za rohom. Odišiel skúsiť fabriku, potom aj iný obchodný reťazec.
A vieš, čo je na tomto príbehu najkrajšie? On sa vrátil.
Mnohí z nás poznajú ten pocit – odídeme niekam ďalej, hľadáme niečo „lepšie“, a nakoniec zistíme, že to, čo sme opustili, bolo možno práve to pravé miesto. Vladko dnes v COOP Jednote nie je len radovým predavačom. Je človekom, od ktorého sa učia kolegovia okolo neho. Predstav si tú satisfakciu – vrátiť sa tam, odkiaľ si odišiel, a stať sa tam vzorom.
Jeho cesta pripomína, že hodnota práce sa nemeria vždy veľkosťou firmy či leskom kancelárie, ale tým, koľko do nej človek vloží srdca. A Vladko, zdá sa, do svojho pultu v Nitrianskom Pravne vložil kus seba.
Príbehy ako ten jeho nás možno nútia zamyslieť sa, či aj my sme už našli to svoje miesto – alebo ešte stále hľadáme za rohom niečo, čo sme mali celý čas pred sebou.