Americký prezident Donald Trump v nedeľu na sieti Truth Social oznámil, že medzi Ruskom a Ukrajinou vstúpilo do platnosti takzvané energetické prímerie. „S okamžitou platnosťou platí ENERGETICKÉ PRÍMERIE vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou. Obe strany súhlasili. Neporušte ho!“ napísal Trump bez ďalších podrobností o tom, kedy prímerie začína platiť, ako dlho má trvať alebo kto ho má kontrolovať.
Ani Kyjev, ani Moskva oznámenie bezprostredne nepotvrdili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii pre portál Axios povedal, že ide o správu, ktorú predtým nepoznal. „Oznámenie o prímerí je pre mňa novinkou. Ale ak Rusi súhlasia s energetickým prímerím, Ukrajina bude súhlasiť tiež. Ak to prezident Trump dohodol s Putinom, povedzte nám, kedy prímerie začína – sme pripravení a prijmeme ho,“ citoval ho Axios. Zdroj: France 24
Čo tomu predchádzalo
Trumpovo oznámenie prišlo po dňoch ostrého napätia medzi Washingtonom, Kyjevom a Moskvou. V piatok americký prezident po telefonáte s Vladimirom Putinom oznámil dohodu, podľa ktorej Rusko dodá na svetové trhy veľké množstvo nafty – najprv 300-tisíc ton okamžite, v novembri 500-tisíc ton a neskôr milión ton. Americké ministerstvo financií zároveň vydalo dočasnú všeobecnú licenciu, ktorá do apríla 2027 umožňuje obchodovanie s ruskou naftou napriek platným sankciám.
Trumpova administratíva tento krok obhajovala snahou znížiť ceny nafty v USA pred novembrovými voľbami do Kongresu – aktuálna cena dieselu sa podľa Americkej automobilovej asociácie pohybuje okolo 6,28 dolára za galón. Za rastom cien stojí najmä vojna USA a Izraela proti Iránu z konca februára, Trumpova administratíva však vinu prisudzovala aj ukrajinským útokom na ruské rafinérie. Zdroj: New York Post
Dohoda o nafte vyvolala u Zelenského ostrú reakciu – označil ju za „zradu“ a kritiku si vyslúžila aj naprieč politickým spektrom v USA. V sobotu Trump pridal ďalší výrok, ktorým vyostril spor: Ukrajinu obvinil z toho, že útokmi na ruské rafinérie spôsobuje rast cien nafty, a naznačil, že krajina by mala „mať nového prezidenta“, pretože Zelenskyj podľa neho premárnil viacero príležitostí na dohodu s Moskvou.
Zelenskyj v nedeľňajšom rozhovore pre americkú televíziu ABC News odpovedal, že o vedení krajiny majú rozhodovať Ukrajinci, nie cudzí lídri. Zároveň naznačil, že voľby by mohli byť možné, ak by Rusko súhlasilo s 60-dňovým úplným prímerím. „Povedzte Putinovi, nech nám dá dva mesiace, 60 dní úplného prímeria, a voľby usporiadame,“ povedal.
Ešte pred Trumpovým oznámením Zelenskyj zopakoval dlhodobú ukrajinskú pozíciu – Kyjev je ochotný zastaviť útoky na ruské rafinérie len ako súčasť vzájomnej deeskalácie, teda výmenou za to, že Rusko prestane útočiť na ukrajinskú energetickú sústavu. „Akékoľvek kroky smerujúce k zmierneniu napätia musia byť vzájomné a podložené skutočnými zárukami,“ napísal na sieti X. Dodal, že útoky na energetiku by sa dali zastaviť „už dnes“, no „Putin to nechce urobiť“. Zdroj: Aktuality.sk
Útoky pokračujú aj počas rokovaní o prímerí
Kontext oznámenia pritom pôsobí rozporuplne – podľa Zelenského len deň predtým zahynulo pri ruských útokoch na Záporožie 23 ľudí vrátane troch detí. Počas uplynulého týždňa Rusko podľa ukrajinského prezidenta uskutočnilo 196 úderov na elektrickú sieť a 20 útokov na ropnú a plynovú infraštruktúru, pri ktorých zahynulo 153 civilistov. Ukrajinské mestá vrátane Kyjeva v dôsledku útokov opakovane zažívajú výpadky elektriny, vody a obmedzenia hromadnej dopravy.
Analytici zároveň upozorňujú, že samotná dohoda o ruskej nafte pravdepodobne neprinesie trvalé zníženie cien, keďže dohodnuté objemy sú výrazne nižšie než bežný ruský export v čase, keď rafinérie nie sú pod útokom. Kritiku si vyslúžila aj v republikánskych radoch – kongresman Don Bacon uviedol, že namiesto uvoľňovania sankcií by bolo namieste ich sprísnenie.
Zelenskyj v nedeľu tiež informoval, že pokračuje v rokovaniach s európskymi spojencami o ďalších balíkoch protivzdušnej obrany a munície pre stíhacie lietadlá používané na zostreľovanie ruských dronov. V pondelok sa má ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha zúčastniť na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, kde sa má rokovať o ďalších sankciách proti Rusku a postupe v prístupových rokovaniach Ukrajiny do EÚ. Zdroj: Moscow Times
Čo to znamená pre Slovensko
Prípadné utíšenie útokov na energetickú infraštruktúru by malo priamy dosah aj na strednú Európu vrátane Slovenska – stabilita ukrajinskej energetickej siete ovplyvňuje aj cezhraničné toky elektriny a plynu v regióne. Nejasnosť okolo reálneho obsahu a trvania „prímeria“ však zatiaľ neumožňuje hovoriť o zmene situácie – obe bojujúce strany zostávajú vo svojich podmienkach a verifikácia dohody chýba.