Séria útokov na medzinárodné letisko King Khálid v Rijáde počas uplynulého týždňa predstavuje najvážnejšiu eskaláciu konfliktu medzi jemenským hnutím Húsí a Saudskou Arábiou za posledné desaťročie. Sobotný raketový útok, tretí na letisko v priebehu siedmich dní, zabil dvanásť ľudí a zranil viac ako 300 ďalších. Medzi obeťami boli občania Saudskej Arábie, Bangladéša, Egypta, Palestíny, Jordánska, Sýrie, Sudánu aj USA. Zdroj: Globe and Mail
Čo sa stalo
Saudské úrady po útoku predĺžili uzavretie letiska minimálne do nedele deviatej večer a školy v Rijáde prešli do online výučby. Húsíovia následne varovali všetky letecké spoločnosti, odborníkov aj cestujúcich, aby sa vyhýbali saudským letiskám a vzdušnému priestoru s výnimkou posvätných miest Mekka a Medina. „Saudská Arábia nesie zodpovednosť za akékoľvek zlyhané zachytenie striel,“ uviedlo hnutie vo vyhlásení. Zdroj: ABC Australia
Hnutie podporované Iránom pritom zašlo ešte ďalej – vyhlásilo, že humanitárne lety na letisko a z letiska v Rijáde budú povolené iba so súhlasom jeho vlastného koordinačného centra v Saná. Ide o priamu výzvu voči saudskej kontrole nad vlastným vzdušným priestorom, ktorá doteraz nemala v regióne obdobu. Saudskoarabský veľvyslanec v Jemene medzitým oznámil, že vládne sily s podporou koalície dobyli späť strategickú úžinu Báb al-Mandab aj ostrov Majjún, ktoré Húsíovia ovládli len pred niekoľkými týždňami počas bleskovej ofenzívy pozdĺž pobrežia Červeného mora.
Saudská koalícia tvrdí, že v reakcii zničila vyše sto vojenských cieľov Húsíov vrátane osôb aj kapacít hnutia. Húsíami riadené ministerstvo zdravotníctva naopak uvádza, že za päť týždňov bojov zahynulo 91 Jemenčanov a 168 bolo zranených, pričom 60 percent obetí tvorili ženy a deti. Zdroj: AP News
Pozadie a kontext
Konflikt medzi medzinárodne uznávanou jemenskou vládou, ktorú podporuje Saudská Arábia, a Iránom podporovaným hnutím Húsí, ktoré ovláda hlavné mesto Saná aj veľkú časť krajiny už viac ako desaťročie, sa opäť rozhorel v júli. Odvtedy sa boje preniesli aj za hranice Jemenu priamo na saudské územie. Húsíovia popri získavaní pobrežného územia útočia dronmi a raketami aj na dopravné uzly, ropné zariadenia a ďalšie civilné ciele v najväčšej krajine vyvážajúcej ropu na svete.
Eskalácia prichádza v momente, keď rokovania medzi USA a Iránom o ukončení ich sedemmesačnej vojny uviazli na mŕtvom bode. Donald Trump po útoku oznámil, že zvažuje zapojenie Spojených štátov do saudských úderov proti Húsíom – krok, ktorý by prehĺbil americkú angažovanosť v regionálnej vojne, ktorá je medzi voličmi v USA nepopulárna, a to tesne pred novembrovými voľbami. „Práve sme sa dozvedeli o nedávnom útoku. Takže urobíme rozhodnutie. Konáme veľmi rýchlo,“ povedal Trump, ktorý plánoval telefonát s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Zdroj: Washington Post
Útok a jeho dôsledky odsúdila rada Arabských krajín vrátane Iraku, Libanonu, Sýrie a Spojených arabských emirátov, ako aj generálny tajomník OSN António Guterres a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá upozornila, že „útoky iránskych zástupcov tlačia región do špirály násilia“ a destabilizujú kľúčové globálne prepravné a energetické uzly.
Situáciu zároveň komplikuje spor o Hormuzský prieliv, kde iránske revolučné gardy oznámili útok na tanker so skvapalneným plynom, ktorý sa podľa nich pokúšal preplaviť nelegálnou trasou blízko omanského pobrežia. Washington trvá na tom, že prieliv je otvorený a južná trasa je bezpečná pre komerčné plavidlá, ktoré americká armáda už týždne eskortuje.
Čo to znamená pre Slovensko
Eskalácia v Perzskom zálive a Červenom mori priamo ohrozuje globálne dodávky ropy a vedie k zvyšovaniu cien pohonných hmôt aj na Slovensku. Reakciou na narušené dodávky z regiónu je aj rozhodnutie Nemecka uvoľniť zo svojich núdzových zásob až 15 miliónov barelov nafty, surovej ropy a vykurovacieho oleja v rámci dohody G7 o uvoľnení 100 miliónov barelov. Keďže aj Slovensko je závislé od dovozu ropy a jej derivátov cez medzinárodné trasy, dlhodobá nestabilita v Jemene a Saudskej Arábii sa môže premietnuť do cien pohonných hmôt a vykurovania aj u nás. Prípadné priame zapojenie USA do konfliktu by navyše znamenalo ďalšie vyostrenie napätia s Iránom, ktoré by malo dopad na celý svetový trh s energiami.