Osemdesiatdeväť rokov bolo Pluto pre ľudstvo deviatou planétou slnečnej sústavy. Objavil ho v roku 1930 americký astronóm Clyde Tombaugh a odvtedy patrilo do rodiny veľkých nebeských telies, ktoré si deti kreslili na výkresy a učili sa naspamäť. Pred dvadsiatimi rokmi sme sa rozhodli, že Pluto si túto spoločnosť nezaslúži – preradili sme ho medzi trpasličie planéty. Teleso samotné sa pritom nezmenilo ani o milimeter. Zmenila sa iba naša definícia.
Je to zvláštna pripomienka toho, ako veľmi je ľudské poznanie postavené na kategóriách, ktoré si sami vytvárame – a potom im veríme, akoby boli večné a nemenné. Pluto nie je mŕtve teleso, ako pripomínajú vedci. Má svoju geologickú aktivitu, svoju históriu, svoje miesto vo vesmíre. Iba sme sa rozhodli, že už nezapadá do našej škatuľky „planéta“.
Možno je to metafora pre viac než len astronómiu. Koľkokrát v živote preradíme niekoho alebo niečo do inej kategórie nie preto, že sa to zmenilo, ale preto, že sa zmenili naše kritériá? Pluto nám tichým, chladným hlasom z okraja slnečnej sústavy pripomína, že klasifikácia je ľudský vynález – realita sama osebe je oveľa komplikovanejšia a menej ochotná nechať sa vtesnať do našich prehľadných škatuliek.