Severná Kórea v pondelok okolo 9:20 miestneho času vypálila z oblasti okolo Pchjongjangu viacero balistických striel smerom do Východného mora, známeho aj ako Japonské more. Informoval o tom juhokórejský Zbor náčelníkov štábov, podľa ktorého išlo o strely rôznych typov a jedna z nich preletela viac ako 900 kilometrov. Japonské ministerstvo obrany nezávisle potvrdilo odpálenie najmenej jednej podozrivej balistickej strely, ktorá podľa jeho vyjadrení dopadla mimo výlučnej ekonomickej zóny Japonska. Zdroj: Euronews
Juhokórejský Národný bezpečnostný úrad po odpálení zvolal mimoriadne zasadnutie, na ktorom vyhodnocoval bojovú pripravenosť krajiny. Testy odsúdil ako porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyzval Pchjongjang, aby s nimi okamžite prestal. Severná Kórea je pod sankciami OSN od roku 2006, ktoré majú zastaviť jej vývoj jadrových zbraní a balistických striel. Napriek tomu ide už o viac ako desiaty test rakiet tento rok a štvrtý odpal za posledný mesiac. Zdroj: Kyiv Post
Odpoveď na juhokórejský test
Odpálenie prišlo len tri dni po tom, čo Južná Kórea úspešne otestovala svoj prvý domáci hypersonický klzák, zbraň schopnú letieť aspoň päťnásobnou rýchlosťou zvuku a vyhýbať sa protiraketovej obrane. Prezident Lee Jae-myung test označil za dôležitý krok k posilneniu konvenčných obranných schopností krajiny. Podľa hovorcu juhokórejského Zboru náčelníkov štábov šlo o „demonštráciu sily“ ako reakciu na úspešný juhokórejský test a zámerné predvedenie raketových schopností.
Napätie medzi oboma krajinami sa stupňuje už niekoľko týždňov. Na začiatku októbra Pchjongjang testoval balistickú raketu, o ktorej Kim Jo-džong, vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, tvrdila, že dokáže meniť obežnú dráhu letu v nízkej nadmorskej výške a využíva technológiu umelej inteligencie. Spor prehĺbil aj výbuch pozemných mín v Demilitarizovanej zóne minulý mesiac, pri ktorom utrpeli zranenia traja juhokórejskí vojaci. Spoločné vyšetrovanie Soulu a OSN dospelo k záveru, že míny nastražila Severná Kórea, čo Pchjongjang odmietol a Soulove požiadavky na ospravedlnenie označil za „opovrhnutiahodné“.
Kontext: zamrznutá diplomacia
Kim Čong-un v posledných rokoch zastavil všetku diplomaciu a spoluprácu s Južnou Kóreou a svojho suseda označuje za trvalého nepriateľa. Zatiaľ odmieta aj výzvy amerického prezidenta Donalda Trumpa na obnovenie rozhovorov, ktoré sa zrútili v roku 2019 — Pchjongjang žiada, aby Washington upustil od svojej „nepriateľskej“ politiky a od požiadavky na denuklearizáciu ako podmienky rokovaní. Podľa juhokórejského experta Song Seong-donga z Daejeonskej univerzity frekvencia testov naznačuje, že Severná Kórea sa chce dostať do lepšej vyjednávacej pozície pred prípadným summitom Kima s Trumpom. „Potrebujú zvýšiť hodnotu svojho postavenia ešte pred stretnutím s Trumpom,“ uviedol. Zdroj: ABC News
Súčasné dianie tiež komplikuje, že Trump v auguste jednostranne rozhodol o obmedzení rozsiahleho vojenského cvičenia s Južnou Kóreou, čo zdôvodnil „veľmi dobrým vzťahom“ s Kimom. Prezident Lee, ktorý presadzuje angažovanie sa voči Severu, zároveň čelí rastúcej domácej nespokojnosti pre výbuchy mín a súčasne volá po posilnení konvenčnej obrany a znížení závislosti od USA.
Soul a Pchjongjang zostávajú formálne vo vojnovom stave, keďže kórejský konflikt sa v roku 1953 skončil len prímerím, nie mierovou zmluvou. Demilitarizovaná zóna patrí medzi najstráženejšie hranice sveta a incidenty s mínami v minulosti opakovane vyostrovali vzťahy medzi oboma krajinami.