Švédska kráľovská akadémia vied v pondelok oznámila, že tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získavajú dvaja americkí akademici – Robert E. Hall zo Stanfordovej univerzity a Michael Woodford z Columbia University. Porota ocenila ich prácu na takzvaných mikroekonomických základoch makroekonomickej stabilizácie, teda na modeloch, ktoré vysvetľujú, ako rozhodnutia jednotlivých domácností a firiem ovplyvňujú celú ekonomiku a ako na to môžu reagovať štát a centrálna banka.
Prečo je to dôležité
Ide o posledné z tohtoročných nobelovských ocenení a zároveň o jedno z najsledovanejších – aj preto, že ekonómia je oblasťou, ktorá sa priamo dotýka každodenného života. Predseda výboru pre cenu v ekonomických vedách John Hassler v tlačovej správe uviedol, že práca laureátov poskytla "stabilný teoretický základ pre modely, ktoré dnes používajú centrálne banky a vlády po celom svete". Podľa neho sú tieto nástroje kľúčové najmä pri riešení nečakaných šokov, akými boli napríklad energetické krízy alebo náhle zmeny v spotrebe domácností Reuters.
Hall a Woodford sa na rozdiel od starších prístupov nespoliehali len na štatistické vzťahy medzi veličinami ako inflácia, produkcia či spotreba. Namiesto toho postavili svoje modely na mikroekonomických základoch – teda na tom, ako sa správajú jednotliví aktéri ekonomiky a ako sa ich rozhodnutia skladajú do väčších výkyvov. Výsledkom sú takzvané novokeynesiánske modely, ktoré podľa denníka El País umožňujú vysvetliť a kvantifikovať, ako rozhodnutia centrálnych bánk a ministerstiev financií tlmia krízy alebo obmedzujú vznik bublín El País.
Kto sú laureáti
Robert Hall sa narodil v roku 1943 v kalifornskom Palo Alto a dlhodobo pôsobí na Stanforde. Michael Woodford pochádza z massachusettského mesta Chicopee, narodil sa v roku 1955 a dnes učí na Columbia University v New Yorku. Obaja patria medzi ekonómov, ktorých teoretická práca sa v praxi premietla priamo do nástrojov, s akými dnes pracujú centrálne banky vrátane Európskej centrálnej banky či amerického Fedu pri nastavovaní úrokových sadzieb a fiškálnych opatrení.
Ak sa pozrieme na štatistiku, ide o ďalšie ocenenie smerujúce do Spojených štátov – podľa agentúry Reuters pochádza z USA približne 70 percent doterajších laureátov tejto ceny. Ženy medzi oceňovanými zostávajú výnimkou, doteraz ich bolo len tri, naposledy Claudia Goldinová v roku 2023 za výskum vplyvu rodu na mzdy a zamestnanosť.
Cena, ktorá nie je celkom "nobelovská"
Stojí za pripomenutie, že cena za ekonómiu formálne nepatrí medzi pôvodných päť ocenení, ktoré v roku 1895 vo svojom závete ustanovil Alfred Nobel. Ide o takzvanú Cenu Švédskej národnej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, ktorú založila švédska centrálna banka až v roku 1968, pričom prvýkrát sa udelila v roku 1969. Kritici preto túto cenu občas označujú za "falošný Nobel", odovzdáva sa však spoločne s ostatnými cenami 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti The Straits Times.
Laureáti si rozdelia odmenu vo výške 12 miliónov švédskych korún, čo je v prepočte približne 1,2 milióna dolárov.
Uzavretý nobelovský týždeň
Ocenenie za ekonómiu tradične uzatvára sériu nobelovských oznámení. V tomto ročníku si Nobelovu cenu za mier pred pár dňami odniesla juhoafrická sudkyňa Navi Pillayová, literárnu cenu získala kanadská poetka Anne Carsonová, chemickú cenu si rozdelili Francúz Henri Kagan a Japonec Kenso Soai, fyzikálnu Belgičan Francis Halzen a medicínsku Američan Karl Deisserioth spolu s Nemcami Petrom Hegemannom a Georgom Nagelom.
Vlani cenu za ekonómiu získali Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt za výskum takzvanej "tvorivej deštrukcie" – teda toho, ako nové technológie a výrobné postupy posúvajú hospodársky rast The Japan Times. Tohtoročné ocenenie tak nadväzuje na trend, keď porota v posledných rokoch uprednostňuje výskum s priamym praktickým dopadom na fungovanie štátov a ich hospodárskych politík – a to je dôvod, prečo práve táto dvojica ekonómov zaujala aj mimo úzkeho akademického kruhu.