Slovensko je jedinou krajinou vyšehradskej štvorky, kde sa podiel odvodov platených zamestnávateľmi za posledných trinásť rokov nezmenšil, ale naopak výrazne zväčšil. Vyplýva to z analytického prehľadu Kompas500, ktorý pripravila analytička Klubu 500 Diana Motúzová a ktorý zverejnil Štandard.
Čo sa stalo
Podľa dát Európskej komisie tvorili odvody zamestnávateľov na Slovensku v roku 2011 22,5 percenta daňových príjmov vrátane povinných odvodov, na úrovni celej EÚ to bolo vtedy 19,1 percenta. Do roku 2024 slovenský podiel vzrástol na 26,1 percenta, zatiaľ čo priemer Únie klesol na 18 percent. Rozdiel medzi Slovenskom a zvyškom EÚ sa tak rozšíril z 3,4 na 8,1 percentuálneho bodu.
Analýza zdôrazňuje, že nejde o to, že by sa odvodové sadzby zvýšili o 16 percent – zväčšila sa relatívna váha zamestnávateľských odvodov v celkových daňových príjmoch štátu. Podstatný je smer, ktorým sa tento pomer uberá, a ten je na Slovensku opačný než vo zvyšku regiónu aj Únie.
V praxi to znamená, že pri priemernej hrubej mzde 1 620 eur mesačne (údaj za rok 2025) zaplatí firma pri sadzbách platných v roku 2026 na dané pracovné miesto približne 2 206 eur. Zamestnanec si po odvodoch a dani z príjmu odnesie na účet zhruba 1 218 eur. Rozdiel medzi nákladom firmy a čistým príjmom zamestnanca sa tak blíži k tisícke eur mesačne.
Porovnanie s okolím
Kým na Slovensku podiel zamestnávateľských odvodov rástol, u susedov to bolo naopak. V Poľsku klesol z 14,2 na 13,3 percenta, v Maďarsku dokonca z 21,1 na 11,8 percenta. Česko zostalo v podstate na rovnakej úrovni – 27,4 percenta v oboch sledovaných rokoch. Slovensko je tak jedinou krajinou V4, kde bol tento podiel na konci obdobia vyšší ako na jeho začiatku.
Aj v ďalších medzinárodných porovnaniach vychádza Slovensko nelichotivo. Povinné odvody platené zamestnávateľmi dosiahli v roku 2024 na Slovensku 9,3 percenta HDP oproti 7,1 percenta v priemere EÚ, čo je podľa Európskej komisie piaty najvyšší pomer v Únii. Podľa Tax Foundation Europe tvorili v roku 2025 zamestnávateľské odvody 26,58 percenta celkových nákladov práce pri slobodnom bezdetnom pracovníkovi s priemernou mzdou – najviac zo sledovaných krajín. Celkové zaťaženie práce (44,64 percenta nákladov práce) bolo vyššie iba v Belgicku, Nemecku a Slovinsku.
Prečo je to problém
Z pohľadu firmy je rozhodujúca celková cena práce, nie len hrubá mzda na výplatnej páske zamestnanca. Ak rastie povinný náklad na pracovné miesto, zostáva menej priestoru na rast miezd, investície či prijímanie ďalších zamestnancov. Analýza to ilustruje na jednoduchom prepočte: ak by sa náklad zamestnávateľa zvýšil len o jeden percentuálny bod z hrubej mzdy, pri plate 1 620 eur ide o približne 16 eur mesačne na jedného človeka. Pri stovke zamestnancov je to už zhruba 19-tisíc eur ročne, pri tisícke ľudí približne 194-tisíc eur.
Toto zaťaženie sa premieta priamo do konkurencieschopnosti slovenských firiem, najmä tých, ktoré súperia o investície a zákazky s podnikmi v Poľsku, Maďarsku či Česku. Vysoké odvodové zaťaženie práce zároveň robí zamestnávanie drahším práve v čase, keď slovenská ekonomika čelí spomaleniu priemyselnej výroby a odchodu časti výroby do lacnejších krajín – čo napokon ilustruje aj nedávna správa o zvažovanom predaji martinského závodu Volkswagenu.
Pre bežného zamestnanca je dôsledkom tohto systému skutočnosť, že veľká časť toho, čo za neho firma reálne zaplatí, sa na jeho výplatnej páske vôbec neobjaví – smeruje do sociálneho a zdravotného systému. Otázka, či má Slovensko odvodovú štruktúru firiem naďalej zaťažovať týmto tempom, alebo sa priblížiť trendu znižovania nákladov práce, aký nastolili susedné krajiny, tak zostáva jednou z kľúčových tém hospodárskej politiky.