Medzinárodný tím vedcov objavil v rakúskej obci St. Pantaleon-Erla v okrese Amstetten pozostatky doteraz neznámeho rímskeho mesta. Geofyzikálne merania odhalili plánovito vybudované územie s rozlohou 25 až 30 hektárov, pravidelnou sieťou ulíc a amfiteátrom, ktorý pojal približne osemtisíc divákov – veľkosťou sa tak približuje amfiteátru vo vojenskom meste Carnuntum, jednej z najznámejších rímskych lokalít v Rakúsku.
Desať rokov výskumu na Dunajskom limese
Objav je výsledkom interdisciplinárneho výskumu, ktorý od roku 2015 prebieha na približne desaťkilometrovom úseku rímskeho Dunajského limesu medzi mestami Enns v Hornom Rakúsku a St. Pantaleon-Erla v Dolnom Rakúsku. Na projekte sa podieľali organizácia Forum Donaulimes, Univerzita v Innsbrucku, GeoSphere Austria, Research Archaeology a krajské archeologické pracoviská oboch spolkových krajín.
Okrem samotného mesta a amfiteátra archeológovia zdokumentovali stopy viacerých vojenských stavieb – dva kamenné kastely, drevozemný tábor z prvého storočia nášho letopočtu a kamenný kastel z druhého storočia. Kombinácia týchto objektov naznačuje, že miesto malo veľký strategický význam. Podľa vedcov mali stavby kontrolovať prechod cez Dunaj v mieste, kde sa doň z juhu vlieva rieka Aist, ktorej údolie tvorilo krátku spojnicu medzi Dunajom a Vltavou a malo teda význam aj pre obchod smerujúci mimo hraníc Rímskej ríše.
Mesto menom Claudivium?
Odborníci sa teraz pokúšajú zistiť, o ktoré konkrétne mesto rímskeho impéria mohlo ísť. Grécky geograf Klaudios Ptolemaios v druhom storočí nášho letopočtu spomínal lokalitu s názvom Claudivium, pričom uvádzané súradnice a rieka pritekajúca zo severu zodpovedajú novoobjavenému mestu a toku Aist. Priradenie však zatiaľ nie je potvrdené, a preto sa vo výskumnej dokumentácii uvádza opatrne, s otáznikom – Claudivium?.
Osídlenie lokality podľa nálezov, predovšetkým mincí, začalo približne okolo roku 80 nášho letopočtu a náhle sa skončilo okolo roku 180. Charakter nálezov naznačuje, že obyvatelia mesto opustili organizovane a plánovane, nie v dôsledku náhlej katastrofy. Keďže lokalita už nikdy nebola znovu osídlená, rímska sídelná štruktúra sa zachovala v pomerne neporušenom stave – archeológovia preto hovoria o akejsi časovej kapsule, ktorá by mohla výrazne posunúť medzinárodný výskum rímskeho limesu na Dunaji.
Ohrozené poľnohospodárstvom
Výsledky doterajšieho výskumu tím zosumarizoval a zdigitalizoval, vznikli aj vizualizácie priblížujúce, ako mohlo mesto kedysi vyzerať. Otvorených však zostáva mnoho otázok týkajúcich sa vývoja, funkcie a významu lokality, ktoré si podľa vedcov vyžiadajú ďalší výskum.
Vedci zároveň upozorňujú na praktický problém – pozemky, na ktorých sa nálezisko nachádza, sa dnes využívajú predovšetkým na poľnohospodárske účely. Bez cieleného výskumu a pamiatkovej ochrany hrozí, že sa lokalita časom znehodnotí. Dunajský limes je od roku 2021 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť komplexu Hranice Rímskej ríše a v súčasnosti zahŕňa 33 lokalít v Rakúsku, Nemecku a na Slovensku – západná časť limesu, teda Bavorsko, Rakúsko a Slovensko, tvorí samostatný zápis s názvom Hranice Rímskej ríše – Dunajský limes (západná časť).