Európska centrálna banka (ECB) by mala podľa analytikov dnes pristúpiť k druhému tohtoročnému zvýšeniu úrokových sadzieb v eurozóne. Depozitná sadzba by sa mala zvýšiť o štvrtinu percentuálneho bodu na 2,50 percenta. Dôvodom je inflácia, ktorá v eurozóne vystúpila na trojročné maximum a naďalej zostáva nad cieľovou hodnotou centrálnej banky. Zdroj: HNonline
Rozhodnutie prichádza len niekoľko hodín po tom, čo boli zverejnené aj nemecké inflačné dáta. Medziročná inflácia v Nemecku, najväčšej ekonomike eurozóny, dosiahla v auguste 2,9 percenta. Vyššiu mieru inflácie tam naposledy zaznamenali v decembri 2023, keď dosahovala 3,7 percenta. Nemecko je pritom tradične považované za krajinu s najstabilnejšou cenovou hladinou v rámci menovej únie, takže rast inflácie práve tam vysiela signál, že cenový tlak v celej eurozóne zosilnel. Zdroj: SME Ekonomika
Pozadie a kontext
ECB má mandát udržiavať cenovú stabilitu, pričom jej strednodobým cieľom je inflácia okolo dvoch percent. Ak sa inflácia dlhodobo pohybuje nad touto hranicou, centrálna banka spravidla siaha po zvyšovaní úrokových sadzieb, aby spomalila dopyt v ekonomike a ochladila rast cien. Zvyšovanie sadzieb robí úvery drahšími, čo má odradiť domácnosti aj firmy od nadmerného zadlžovania a spotreby, a tým znížiť tlak na ceny.
Súčasná situácia je komplikovaná aj vývojom na iných trhoch. Analytici upozorňujú, že výnosy amerických štátnych dlhopisov v uplynulých dňoch prudko stúpli po tom, čo dopyt na aukcii dlhopisov za šesť miliárd dolárov nedopadol podľa očakávaní trhu. Rastúce výnosy v USA môžu zvyšovať náklady na úvery aj mimo Ameriky, keďže globálne finančné trhy sú úzko prepojené a americké dlhopisy slúžia ako referenčný bod pre stanovovanie cien iných finančných nástrojov. Zdroj: Euronews
Druhé tohtoročné zvýšenie sadzieb zo strany ECB by znamenalo, že centrálna banka mení kurz po dlhšom období, počas ktorého sa v minulosti sústredila skôr na podporu rastu znižovaním sadzieb. Rast inflácie v Nemecku aj v celej eurozóne naznačuje, že cenové tlaky sa v posledných mesiacoch opäť zosilnili, čo bankárov núti reagovať prísnejšou menovou politikou napriek riziku, že to spomalí hospodársky rast v regióne.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko je súčasťou eurozóny, a preto sa rozhodnutia ECB o úrokových sadzbách bezprostredne prenášajú aj do slovenskej ekonomiky. Zvýšenie sadzieb sa najskôr prejaví na úrokoch z hypoték a spotrebných úverov, ktoré sú naviazané na referenčné sadzby stanovované centrálnou bankou. Domácnosti, ktoré si berú alebo refinancujú hypotéku, tak môžu očakávať vyššie mesačné splátky.
Drahšie úvery zasiahnu aj firmy, najmä malé a stredné podniky, ktoré na financovanie prevádzky či investícií využívajú bankové úvery. Vyššie náklady na kapitál môžu spomaliť plánované investície a v konečnom dôsledku sa premietnuť aj do cien tovarov a služieb, keďže firmy sa budú snažiť kompenzovať vyššie úrokové náklady.
Na druhej strane, ak ECB dokáže sprísnenou menovou politikou skutočne pribrzdiť infláciu, môže to v strednodobom horizonte priniesť stabilnejšie ceny, z ktorých profitujú aj slovenskí spotrebitelia. Otázkou zostáva, ako dlho bude cyklus zvyšovania sadzieb trvať a či sa podarí infláciu dostať späť k dvojpercentovému cieľu bez výraznejšieho spomalenia hospodárskeho rastu v eurozóne, na ktorom je slovenská exportne orientovaná ekonomika výrazne závislá.
Slovenskí sporitelia by naopak mohli benefitovať z vyšších úrokov na termínovaných vkladoch a sporiacich účtoch, keďže banky zvyčajne postupne premietajú vyššie sadzby ECB aj do podmienok pre vkladateľov. Rozhodnutie centrálnej banky tak bude mať v najbližších týždňoch a mesiacoch dopad na širokú škálu finančných produktov, s ktorými sa bežní Slováci stretávajú.