Čo sa stalo. V nedeľu sa hlasovalo v dvoch nemeckých spolkových krajinách. V Meklenbursku-Prednom Pomoransku zvíťazila krajne pravicová AfD. V Berlíne naopak dominovala postkomunistická Die Linke so ziskom okolo 24,5 percenta hlasov. CDU kancelára Friedricha Merza skončila v oboch prípadoch výrazne oslabená Straits Times.
V Meklenbursku-Prednom Pomoransku bojuje o prvenstvo AfD s SPD premiérky Manuely Schwesigovej. Tá má reálnu šancu obhájiť vládu v koalícii s Die Linke. V Berlíne sa do vedenia dostala Die Linke pred CDU, AfD skončila tretia El País.
CDU zaznamenala v Meklenbursku výsledok, ktorý ju drží tesne nad päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu Financial Times.
Pozadie. Voľby prišli len dva týždne po podobnom debakli CDU v Sasku-Anhaltsku, kde AfD získala takmer 44 percent hlasov a skončila len tri kreslá od absolútnej väčšiny. Tam sa očakáva, že strana bude môcť vládnuť s podporou ľavicovo-nacionalistického BSW.
Rast AfD sprevádza vyššia volebná účasť. V Meklenbursku prišlo k dvom hodinám popoludní voliť 40 percent oprávnených voličov, v roku 2021 to bolo len 32,5 percenta. V Berlíne bola účasť približne o päť bodov vyššia ako v roku 2023. Analytici to vysvetľujú kombináciou nových voličov AfD a ľudí, ktorí chceli jej rast zastaviť.
Berlínsku kampaň poznačila aj kauza okolo kandidáta SPD Steffena Kracha, ktorého dom prehľadala hannoverská prokuratúra pre podozrenie z korupcie pri verejnej zákazke.
Mladí voliči sa od CDU odvrátili masovo – strana získala v tejto skupine len dve percentá hlasov, zatiaľ čo Die Linke si v niektorých vekových kategóriách v Berlíne zabezpečila absolútnu väčšinu Die Welt.
Predsedníčka AfD Alice Weidelová vyzvala kancelára Merza na vyvodenie zodpovednosti. Zároveň hovorí o koaličných rokovaniach s CDU ako o dlhodobom cieli, čím naráža na takzvaný cordon sanitaire, ktorým sa etablované strany doteraz bránili spolupráci s krajnou pravicou. Šéf SPD Lars Klingbeil chce naopak preskúmať vládnu činnosť a žiada nápravy.
Merz, ktorý je vo funkcii 16 mesiacov, i po druhom výraznom neúspechu trvá na pokračovaní v reformnom kurze, s ktorým prišiel s cieľom oživiť zaostávajúcu nemeckú ekonomiku.
Výsledok volieb v Berlíne vyvolal aj znepokojenie v židovskej komunite. Predseda Zentralratu der Juden Josef Schuster vyzval SPD a Zelených, aby v hlavnom meste nevytvorili vládu s Die Linke. Zelení podmieňujú prípadnú spoluprácu konkrétnymi požiadavkami na stranu.
Čo to znamená pre Slovensko. Opakované víťazstvá AfD v regionálnych voľbách ukazujú, že polarizácia nemeckej politiky pokračuje a etablované strany strácajú schopnosť udržať dôveru voličov, najmä mladšej generácie. Pre Slovensko, ktoré je s Nemeckom hospodársky a politicky prepojené, je dôležitá stabilita berlínskej vlády – slabnúca CDU a rastúca fragmentácia politickej scény môžu ovplyvniť tempo aj smer európskej hospodárskej a bezpečnostnej politiky, na ktorej sa Slovensko podieľa ako súčasť eurozóny a NATO. Ak sa nemecká politika bude ďalej radikalizovať smerom k okrajom spektra, dotkne sa to aj diskusií o migrácii, energetike a podpore Ukrajiny, v ktorých má Berlín v EÚ kľúčové slovo.