Predstavte si tú scénu. Na letiskách sú pristavené americké stíhačky, technici nakladajú bomby, dôstojníci majú v rukách schválené zoznamy cieľov v Jemene. Chýbajú minúty do vyslania prvej vlny útokov. A potom telefón zazvoní – a všetko sa zastaví.
Presne to sa podľa denníka New York Times odohralo minulý týždeň, keď americká armáda na príkaz Donalda Trumpa pripravovala rozsiahle údery na jemenských Húthiov. Zdroj: Jerusalem Post
Čo sa vlastne stalo
Trump strávil približne dva týždne zvažovaním opakovaných saudských žiadostí o americkú vojenskú pomoc proti Húthiom, ktorí podporovaní Iránom rozšírili svoju offenzívu a zvýšili tlak na Saudskú Arábiu. Ešte v stredu hovoril so svojimi poradcami tak, že útoky nefavorizuje. Po telefonáte so saudským korunným princom Mohammedom bin Salmanom vo štvrtok sa však jeho postoj zmenil o 180 stupňov – nariadil Pentagónu pripraviť letecké útoky na húthijské ciele.
Plánované údery sa zastavili v poslednej možnej chvíli. Vojenskí velitelia už schválili zoznamy cieľov, jednotky nakladali bomby na vybrané lietadlá, prvá vlna útokov mala začať čoskoro. Podľa ľudí oboznámených s plánovaním sa operácia zastavila prakticky na poslednú chvíľu.
Agentúra Reuters nezávisle potvrdila, že Washington skutočne o útokoch uvažoval po opakovaných saudských výzvach, no nedokázala overiť všetky detaily reportáže NYT. Biely dom sa k Trumpovým úvahám odmietol vyjadriť na záznam, len jeden vysoký predstaviteľ administratívy povedal, že USA majú s Rijádom obrannú dohodu a "vždy budú brániť svojich spojencov".
Prečo je to zložité
Je tu jedna vec, ktorá celý príbeh robí zaujímavým – väčšina Trumpových najbližších poradcov bola voči zapojeniu sa do saudskej vojny proti Húthiom skepticky naladená, ak nie priamo proti nej. Dôvod je pochopiteľný: Amerika je už zapletená do konfliktu s Iránom a ďalšia vojenská kampaň by znamenala ešte väčšie zaťaženie armády, ktorá má už teraz plné ruky práce.
Na druhej strane Washington potrebuje Saudskú Arábiu. Podľa niektorých amerických vojenských predstaviteľov je saudská podpora dôležitá pre samotnú vojnu s Iránom. A Rijád vie, ako túto kartu zahrať – v máji krajina efektívne zablokovala americký plán na sprevádzanie komerčných tankerov cez Hormuzský prieliv tým, že odmietla poskytnúť svoj vzdušný priestor a americké základne na svojom území.
Celá situácia sa vyostruje aj kvôli tomu, že Húthiovia získavajú v Jemene čoraz viac územia. Podľa Reuters skupina obsadila jemenské pobrežie Červeného mora a postupuje smerom k strategickým vysočinám v provinciách Taiz a Lahij. Tento postup ohrozuje sily podporované Saudskou Arábiou a mohol by ďalej destabilizovať lodnú dopravu pri prielive Bab al-Mandab – jednom z najdôležitejších úžin na svete.
Húthiovia si počas víkendu tiež pripísali raketové a dronové útoky na Rijád. Saudské sily oznámili, že raketu namierenú na hlavné mesto zachytili a zmarili aj ďalšie útoky v iných častiach krajiny.
Zaujímavé je, že samotný Trump v nedeľu v telefonickom rozhovore pre Fox News povedal, že Washington je s Húthiami v "stálej komunikácii" a že skupina súhlasila, že nebude útočiť na americké sily. Presne toto dojednanie by sa však podľa amerického predstaviteľa pravdepodobne zrútilo, ak by USA obnovili nálety.
Húthiovia prestali útočiť na americké lode po skončení predchádzajúcej bombardovacej kampane USA v máji 2025. Tá trvala viac ako 50 dní a americké centrálne veliteľstvo CENTCOM zasiahlo počas nej viac ako 1000 cieľov – protivzdušné systémy, radary, miesta odpaľovania balistických rakiet, drony a dronovú výrobnú fabriku pri Saná.
Čo to znamená pre nás
Môže sa zdať, že diania okolo Červeného mora sú od Slovenska ďaleko. Nie sú. Bab al-Mandab je jednou z hlavných tepien svetového obchodu a energetiky – cez ňu prúdi ropa a tovar smerujúci aj do Európy. Ak sa Húthiovia priblížia k plnej kontrole nad touto vodnou cestou, ako už avizovali predchádzajúce správy, ceny energií a logistické náklady to pocítia aj slovenské domácnosti a firmy.
Zároveň táto epizóda ukazuje niečo dôležitejšie – americká zahraničná politika sa dnes rozhoduje na základe jediného telefonátu, nie systematickej strategie. Pre malú krajinu závislú od stability medzinárodného obchodu a energetických trás je to znepokojujúca správa: svet, v ktorom vojna môže začať a skončiť na povel jedného lídra, je svetom väčšej neistoty. A neistota sa, ako vieme z poslednych rokov, vždy premietne aj do našich peňaženiek.