Britské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že na obranu Saudskej Arábie pred útokmi jemenských Húsíov vyšle stíhačky Typhoon kráľovského letectva (RAF). Rozhodnutie prichádza po týždňoch eskalácie, počas ktorej Iránom podporovaná milícia opakovane zasiahla saudské letiská aj zariadenia štátnej ropnej spoločnosti Saudi Aramco. Zdroj: Politico Europe
Čo sa stalo
Britský minister obrany Wes Streeting označil pokračujúce útoky na saudského spojenca za "absolútne odporné" a poukázal najmä na útok na letisko v Rijáde, ktorý podľa neho ukazuje, do akej miery sú Húsíovia ochotní eskalovať situáciu v regióne. Podľa Streetinga budú britské Typhoony vykonávať výlučne obranné letecké misie na ochranu saudského vzdušného priestoru pred dronmi a raketami — do útočných operácií sa nezapoja. Británia navyše vyšle do kráľovstva transportné lietadlo Airbus A400M Atlas na presun vojenského materiálu a vojenských poradcov pre saudských dôstojníkov. Zdroj: CNBC
Ministerstvo obrany zdôraznilo, že eskalácia násilia v Zálive má priamy dopad aj na samotnú Britániu — zdražuje životné náklady, narúša dodávky energií a zvyšuje náklady britských firiem. Zároveň rezort uviedol, že spôsobuje devastáciu civilného obyvateľstva v Jemene a že Británia jednoznačne odsudzuje útoky Húsíov na civilné ciele, akým je medzinárodné letisko kráľa Chálida.
Britský premiér Andy Burnham, ktorý nastúpil do úradu v júli, už v septembri súhlasil s požiadavkou na doplňovanie paliva saudským stíhačkám vo vzduchu. Na otázku, či Británia riskuje vtiahnutie do saudskej vojny s Húsíami, hovorca premiéra odpovedal, že podpora je "primeraná a zameraná na pomoc Saudskej Arábii brániť sa" a že stabilita v regióne je v britskom hospodárskom aj bezpečnostnom záujme. Zdroj: Politico Europe
Pozadie a kontext
Jemenská občianska vojna sa po rokoch relatívneho pokoja vrátila k otvoreným bojom medzi Húsíami a medzinárodne uznávanou vládou. Eskalácia sa začala v júli 2026, keď sily vlády a Saudskou Arábiou vedenej koalície zaútočili na letisko v Saná, ktoré ovládajú Húsíovia, čím prakticky rozbili prímerie z roku 2022. Húsíovia odvtedy opakovane útočia raketami a dronmi na Saudskú Arábiu, ktorá má napriek výrazne lepšej americkej výzbroji problém tieto útoky efektívne odrážať.
Závažnosť eskalácie ukázal útok z pondelka 19. októbra na výcvikový tábor al-Alam v južnej provincii Šabwa, kde Húsíovia odpálili tri balistické rakety na nováčikov zoradených na výcvik. Podľa jemenských úradníkov počet obetí postupne stúpol až na 73, pričom desiatka ľudí ďalší deň stále chýbala a viac ako 200 ďalších utrpelo zranenia. Guvernér provincie Awad Ibn al-Wazir zdôraznil, že išlo o nováčikov pripravovaných na bezpečnostnú službu v provincii, nie o bojové jednotky na fronte. Ide o najkrvavejší útok od vypuknutia súčasnej eskalácie. Zdroj: The Hindu
Tábor sa nachádza na strategicky dôležitej zásobovacej trase smerom k vládou kontrolovanej provincii Marib. Spolu so susednou provinciou Hadramaut tvoria tieto tri regióny tzv. "trojuholník moci" jemenskej vlády, kde sa sústreďuje ťažba ropy a plynu krajiny. Húsíovia útočia aj priamo na Saudskú Arábiu — v utorok ráno zazneli v Rijáde sirény a následne výbuch pri medzinárodnom letisku kráľa Chálida, ktoré bolo tento mesiac už opakovane terčom útokov a muselo pozastaviť prevádzku. Saudská armáda uviedla, že balistickú raketu zachytila.
Jemenská vojna trvá už od roku 2014, keď Húsíovia ovládli Saná a väčšinu severného Jemenu a vytlačili vládu do exilu. Rok nato do konfliktu vstúpila Saudskou Arábiou vedená koalícia s cieľom vrátiť vládu k moci. Konflikt sa odvtedy považuje za jednu z najhorších humanitárnych katastrof na svete a doteraz si vyžiadal viac než 150-tisíc obetí.
Zapojenie Británie tak signalizuje, že západní spojenci sa čoraz viac obávajú, že by nekontrolovaná eskalácia v Jemene mohla destabilizovať celý región Zálivu vrátane kľúčovej ropnej infraštruktúry, od ktorej závisia aj svetové trhy s energiami.