Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v nedeľňajšom druhom kole volieb získal 51,8 percenta hlasov a porazil senátora Flávia Bolsonara, syna bývalého krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý mal podľa predbežných výsledkov 48,2 percenta. Rozdiel necelých 4,4 milióna hlasov Lulovi zabezpečil historicky štvrtý, hoci nie súvislý, mandát v čele najväčšej ekonomiky Latinskej Ameriky. Ide o prvý prípad od návratu demokracie v Brazílii v roku 1985, keď voľby vyhral kandidát, ktorý v prvom kole skončil druhý. Zdroj: Euronews
Volebný deň sprevádzal chaos. Sudca Najvyššieho súdu na žiadosť Lulovho tímu narýchlo predĺžil hlasovanie o dve hodiny po tom, čo kampaň upozornila na obmedzenú dopravu v niektorých mestách vrátane Sao Paula a Salvadoru, kam Lula sťahoval voličov zo svojej tradičnej základne. Bolsonarov tím žiadal predĺženie v iných regiónoch pre silné dažde, no rozhodnutie o celoštátnom predĺžení označil za neprijateľné. Flávio Bolsonaro výsledky odmietol uznať a oznámil, že požiada o anulovanie volieb. „Je nemožné uznať tieto výsledky,“ vyhlásil v krátkom prejave v Brazílii. Zdroj: Le Monde
Lulov comeback je o to pozoruhodnejší, že v prvom kole začiatkom októbra zaostal za Bolsonarom o 2,2 milióna hlasov a mnohí ho považovali za poraženého. Zlom priniesla mobilizácia voličov, ktorí sa pôvodne rozhodli voľby vynechať – účasť v druhom kole stúpla, keď miera absencie klesla z rekordných 21 percent na približne 19 percent. Lulova kampaň vsadila na masové zhromaždenia pod heslom „Nikdy viac Bolsonaro“ a pripomínala konzervatívcovu chaotickú správu pandémie, ničenie Amazonského pralesa aj škrty v sociálnych programoch. Prezident si tiež prvýkrát v živote kúpil mobilný telefón a nahrával selfie videá, aby oslovil mladších voličov.
Lulova politická kariéra siaha do konca sedemdesiatych rokov, keď sa ako odborový predák z robotníckych predmestí Sao Paula postavil na čelo štrajkov metalurgov. Po troch neúspešných prezidentských kandidatúrach sa k moci dostal v roku 2003 a vládol do roku 2010, pričom jeho sociálne programy pomohli vymaniť z chudoby milióny ľudí. Nasledovali korupčné škandály, ktoré poznačili jeho stranu, a samotný Lula strávil vo väzení viac ako rok a pol pre obvinenia, ktoré neskôr súd zrušil z procesných dôvodov. V roku 2022 tesne porazil Jaira Bolsonara, ktorého následne odsúdili na 27 rokov väzenia za pokus o prevrat po voľbách. Zdroj: The Guardian
Víťazstvo osemdesiatjedenročného lídra zastavilo vlnu pravicových volieb v regióne, ktorú v posledných rokoch zažili Argentína, Čile, Kolumbia či Peru a ktorú podporoval americký prezident Donald Trump. Brazília tak zostáva jednou z posledných ľavicových bášt v Latinskej Amerike a naďalej odmieta ustúpiť americkému obchodnému a diplomatickému tlaku napriek zvýšeným clám. Lula vo svojom prejave po víťazstve zdôraznil tému suverenity: „Táto krajina neprijme, že bude niečím dvorom.“ Pre Trumpovu administratívu ide o citeľnú prehru, keďže americké ministerstvo zahraničia podľa informácií otvorene podporovalo návrat rodiny Bolsonarovcov k moci.
Lulovo štvrté funkčné obdobie, ktoré sa začne v januári 2027, však nebude jednoduché. Pred tromi týždňami zvíťazili v parlamentných voľbách konzervatívci, ktorí získali najväčšie zastúpenie v Kongrese za posledné desaťročia – Bolsonarova Liberálna strana a jej spojenci môžu ovládať pohodlnú väčšinu v oboch komorách. Prezident sa navyše bude musieť vyrovnať s vysokým verejným dlhom a rastúcimi úrokovými nákladmi štátu, ktoré podľa odhadov dosahujú približne 18 miliárd dolárov mesačne. Analytici preto upozorňujú, že priestor na presadzovanie jeho politiky bude v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami výrazne obmedzenejší.
Víťazstvo Lulu malo okamžitý vplyv aj na finančné trhy – brazílska mena reál oslabila a akcie sledované fondom iShares MSCI Brazil počas noci prepadli takmer o 20 percent, keďže investori očakávajú pokračovanie expanzívnej fiškálnej politiky. Zároveň klesli ceny sóje na čikagskej burze, pretože Lulovo víťazstvo posilňuje očakávania bližších obchodných vzťahov Brazílie s Čínou, čo by mohlo oslabiť podiel USA na najväčšom svetovom trhu s dovozom sóje.
Pre Slovensko a Európsku úniu je výsledok brazílskych volieb dôležitý predovšetkým v kontexte globálnej rovnováhy síl. Lula sa dlhodobo profiluje ako zástanca multilateralizmu a jeho zotrvanie v úrade môže uľahčiť dokončenie obchodnej dohody medzi EÚ a juhoamerickým zoskupením Mercosur, o ktorú Brusel dlhodobo usiluje. Brazília pod jeho vedením by tak mohla zostať predvídateľnejším partnerom pre Európu než alternatíva naviazaná výlučne na Washington.