Saudská Arábia požiadala Izrael o spravodajskú súčinnosť pri obrane pred stupňujúcimi sa útokmi húsíovských povstalcov, ktorí za posledný týždeň zintenzívnili svoju vojenskú kampaň voči kráľovstvu. Podľa bezpečnostných zdrojov citovaných denníkom Jerusalem Post si Rijád vyžiadal prístup k izraelským spravodajským kapacitám, aby dokázal lepšie mapovať rozmiestnenie húsíovských síl a predvídať ich ďalšie kroky.
Čo sa stalo
Húsíovia v uplynulých dňoch zaútočili dronmi na saudské ropovody a čerpacie stanice, čo viedlo k čiastočnému odstaveniu hlavného ropovodu. Okrem infraštruktúry zasiahli aj civilné ciele – mešitu a priľahlé budovy neďaleko hranice s Jemenom, kde zahynuli saudskí civilisti. Súbežne húsíovské jednotky obsadili niekoľko strategicky položených ostrovov v Červenom mori a zablokovali saudským plavidlám priechod cez úžinu Bab al-Mandab. Bezpečnostné zdroje to opisujú ako fakticky ekonomickú a diplomatickú blokádu Saudskej Arábie.
Podľa diplomatických zdrojov v regióne prebehli rokovania medzi Saudskou Arábiou a Izraelom sprostredkované americkým velením CENTCOM, ktorých cieľom je pomôcť Rijádu chrániť sa. Izraelská armáda už predtým preukázala spravodajské a operačné schopnosti v námornej oblasti okolo Hormuzského prielivu, keď pomáhala Spojeným štátom budovať prehľad o pozíciách iránskych síl. Saudská žiadosť sa má týkať najmä spravodajskej podpory pri mapovaní húsíovského vojenského nasadenia a odhaľovaní ich budúcich plánov Jerusalem Post.
Okrem Izraela sa Saudská Arábia obrátila so žiadosťou o pomoc aj na Britániu – konkrétne pri odrazení húsíov od úžiny Bab al-Mandab a pri ochrane ropnej infraštruktúry. Podľa agentúry Bloomberg britský premiér súhlasil s vyslaním vojenských poradcov, no na ďalšiu pomoc sa zatiaľ nezaviazal.
Pozadie a kontext
Za eskaláciou stojí obava, ktorú zdieľajú viaceré štáty regiónu vrátane Saudskej Arábie: scenár, v ktorom Spojené štáty dosiahnu dohodu s Iránom a húsíami, no Saudská Arábia a ďalšie krajiny zostanú s nevyriešenými hrozbami a naďalej vystavené útokom. Táto neistota tlačí Rijád hľadať bezpečnostné záruky mimo tradičného spoliehania sa výlučne na Washington.
Situáciu komplikuje aj samostatná téma – rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa umožniť Saudskej Arábii rozvíjať civilný jadrový program. To vyvolalo výrazné znepokojenie v izraelskom bezpečnostnom establišmente, keďže ide o energeticky bohatú krajinu ležiacu len pár desiatok kilometrov od Izraela. Trump túto tému rýchlo prepojil s otázkou normalizácie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Izraelom – Rijád si však želá napredovať v diplomatickom procese s Jeruzalemom až po vyriešení izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Izrael a Saudská Arábia napriek chýbajúcej normalizácii zdieľajú viaceré bezpečnostné záujmy a podľa zdrojov panuje opatrný optimizmus, že čoskoro môže byť predstavená cestovná mapa smerujúca k diplomatickej dohode medzi oboma krajinami Jerusalem Post.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je energeticky prepojené s globálnymi trhmi s ropou, má húsíovská ofenzíva priamy ekonomický dosah. Výpadky na saudských ropovodoch a blokáda kľúčovej úžiny zvyšujú neistotu na ropných trhoch a tlačia ceny nahor, čo sa premieta aj do cien pohonných hmôt na Slovensku. Zároveň ide o ukážku toho, ako sa regionálne bezpečnostné aliancie prekresľujú mimo tradičných rámcov – neformálna spolupráca Izraela a Saudskej Arábie v oblasti spravodajstva môže v budúcnosti viesť k formálnejšej normalizácii vzťahov, čo by malo dôsledky aj pre širšiu stabilitu na Blízkom východe a nepriamo aj pre európsku energetickú bezpečnosť, keďže Európa vrátane Slovenska zostáva citlivá na výkyvy v dodávkach ropy z regiónu Perzského zálivu.